Keď Emma kúpila starý vidiecky dom, očakávala vŕzgajúce podlahy, netesniace okná a možno aj jednu alebo dve myši. Čo neočakávala, bolo tajomstvo, ktoré čakalo v stenách desaťročia.
Všetko sa začalo jedného daždivého popoludnia, keď sa rozhodla vymaľovať spálňu na poschodí. Keď odtrhla popraskanú tapetu, niečo spadlo na zem. Bola to obálka, zažltnutá a krehká, pevne zakliesnená medzi doskami. Písmo na prednej strane bolo jemné, takmer elegantné, a adresované bolo jednoducho: „Tomu, kto to nájde.“
Emme sa triasli ruky, keď ju otvárala. Vo vnútri bol list, napísaný vyblednutým atramentom. Slová boli roztrasené, ale jasné, rozprávali príbeh ženy, ktorá kedysi žila v tom istom dome. Písala o milostnom vzťahu – vášnivom, zakázanom a skrytom pred všetkými. List hovoril o polnočných stretnutiach v stodole, šepkaných sľuboch a dieťati, o ktorom nikto nemal vedieť.
Ale najdesivejšia časť bola na konci. Autorka prosila toho, kto list nájde, aby „povedal pravdu, pretože ja som to nikdy nedokázala“. Podpisom boli len iniciály, čo Emme zanechalo viac otázok ako odpovedí.
Zvedavosť ju úplne pohltila. Kto bola tá žena? Kto bol muž, ktorého milovala? A čo sa stalo s dieťaťom? Strávila noci prehrabávaním sa starými záznamami, navštevovaním historického spolku v meste a dokonca vypočúvaním starších susedov, ktorí si pamätali minulosť domu.
Jeden starší muž jej nakoniec poskytol stopu. Spomínal si na šepkanie pred desiatkami rokov o mladej žene, ktorá náhle zmizla a opustila svoju rodinu. Nikto nikdy nezistil, čo sa s ňou stalo, a príbeh už dávno upadol do zabudnutia.
Emma sa nemohla zbaviť pocitu, že list nebol len vyznaním, ale volaním o pomoc cez čas. Niekedy, neskoro v noci, keď vietor tlačil na okná, prisahala, že počuje slabé kroky na chodbe, ako keby tá žena stále hľadala pokoj.
List je teraz zarámovaný a visí na Emminom krbe. Stále nepozná celý príbeh, ale každý hosť, ktorý ju navštívi, sa naň pýta. A keď im ho povie, v miestnosti vždy zavládne ticho. Lebo všetci sa pýtajú to isté: aké ďalšie tajomstvá sa môžu skrývať v týchto starých stenách a čakajú, až ich niekto odhalí?
