Zaujímavé informácie

„Mami… koľko podľa teba stojí, aby si ma niekto vybral?“ Tá veta ma zasiahla tvrdšie, než keby ma udrel. Stála som pri vchode do telocvične, v kabáte prehodenom

„Ak chceš Sofiu zachrániť, never lekárovi, ktorý sa dnes v noci usmieva.“ Čítal som tú vetu stále dokola. Najprv som si myslel, že nerozumiem. Potom som pochopil, že

„Vaša sestra, ktorú som nikdy nemala prestať hľadať.“ Mama to povedala tak potichu, že keby v kuchyni nezačalo byť úplné ticho, možno by sme ju ani nepočuli. Ale

„Ak ho teraz odnesú z tejto sály, už ho nikdy neuvidíte.“ Mama tú vetu nepovedala nahlas. Vytrhla ju zo seba ako niečo, čo mala roky zaseknuté v hrdle.

„Mami… nechoď hore!“ Clara sa nepohla. Ten výkrik jej dcéry sa rozbil o steny domu tak prudko, že na chvíľu prestala počuť aj vlastný dych. Stála v obývačke

Viktor, bývalý geológ na dôchodku, miloval tajgu celý život. Mal už cez sedemdesiat, ale každé leto sa vracal do svojej drevenej chaty pri rieke, kde kedysi viedol expedície.

Kedysi, v starých dedinách, mal každý dom pri prahu malú lyžičku soli. Niekedy na drevenej doštičke, inokedy na tanieriku. Dnes to mnohí považujú za poveru. Ale starí ľudia

Kedysi bola úplne obyčajným dievčaťom – skromným, s jemnými črtami tváre a jasným úsmevom. Ale jedného dňa sa v jej živote niečo zlomilo. Uvedomila si, že jej telo

Na jar sme sa presťahovali do domu pri lese. Ticho, spev vtákov, vôňa borovíc — všetko sa zdalo dokonalé. Myslel som si, že sme konečne našli miesto, kde

Tom sa vždy smial, keď ľudia hovorili, že mať domáceho maznáčika môže zmeniť život. Pre neho bola jeho zlatá rybka Bubbles len tichým spoločníkom v sklenenej miske. Kŕmil