Ján Koleník patrí k mužom, ktorí nepotrebujú okolo seba neustály ruch, aby si vedeli užívať život. Kým niektoré známe tváre oddych spájajú s luxusnými dovolenkami a hlučnými večierkami, on si po náročných dňoch zjavne najradšej oblečie obyčajné tričko, vezme do ruky nožnice či náradie a zmizne tam, kde vládne pokoj, vôňa zelene a ticho.
Práve teraz ho diváci sledujú v tanečnej šou Let’s Dance, kde podáva silné výkony a patrí medzi najvýraznejšie tváre celej série. Popri intenzívnych tréningoch a vystúpeniach mu však veľa času nezostáva na miesto, ktoré je mu podľa všetkého najbližšie.
Na svoju chalupu na Záhorí.
Herec si ju zadovážil počas pandémie, keď sa rozhodol investovať svoje úspory do priestoru, ktorý mu nebude slúžiť len na víkendové úteky, ale najmä ako osobné útočisko. A práve tam si postupne vytvoril záhradu, ktorá nepôsobí ako obyčajný pozemok pri chalupe, ale ako premyslený svet s vlastnou atmosférou.
Pri pohľade na zábery, ktoré zo svojho súkromia zverejnil, je hneď jasné, prečo sa tam tak rád vracia. Nie je to sterilný exteriér, kde je všetko naukladané len preto, aby to dobre vyzeralo na fotografiách. Naopak. Je to živý priestor, v ktorom cítiť skutočný vzťah k prírode, cit pre detail aj obyčajnú radosť z toho, že človek môže niečo tvoriť vlastnými rukami.
Najväčšie kúzlo jeho záhrady je v tom, že nepôsobí nasilu.
Nehrá sa na výstavnú skriňu. Nepotrebuje kričať luxusom. Skôr pôsobí ako miesto, kde sa dobre dýcha, kde sa človek spomalí a kde každé zákutie má svoju náladu. Vidno v nej stromy, kry, kvety, trávnaté plochy aj kamenné prvky, ktoré spolu vytvárajú mäkký, prirodzený a veľmi útulný celok.
Veľmi silným prvkom je skalka a kamenné zákutia, ktoré záhrade dodávajú charakter. Väčšie kamene zakomponované medzi výsadbu nepôsobia rušivo, práve naopak. Celý priestor uzemňujú a dodávajú mu pokojný, takmer meditatívny tón. V kombinácii s nízkymi rastlinami, okrasnými trávami a kvetmi vzniká exteriér, ktorý nie je nudný ani plocho uprataný.
Každý roh pôsobí trochu inak.
Raz dominuje tieň stromov, inokedy kvitnúce rastliny, potom zas kameň, ktorý kontrastuje s mäkkou trávou. A práve v tom je jeho záhrada silná. Nepôsobí ako jeden obraz, ale ako priestor, ktorý sa mení podľa svetla, ročného obdobia aj nálady.
Koleník sám priznal, že nie je záhradný odborník, ale skôr nadšenec, ktorého v záhradníctvach už dobre poznajú. A presne to je na tom sympatické. Neprezentuje sa ako muž, ktorý všetko vie najlepšie. Skôr ako niekto, kto sa do zeleného sveta jednoducho zamiloval a nechal sa ním pohltiť.
Z jeho pozemku je cítiť aj to, že nejde len o estetiku.
Je to miesto na život.
Veľkú rolu v tom hrá aj ohnisko, ktoré celej záhrade dodáva ďalší rozmer. Z pekného priestoru sa zrazu stáva miesto na večery, rozhovory, ticho, teplo ohňa a momenty, ktoré sa nedajú kúpiť. Práve takéto detaily robia z chalupy niečo viac než len víkendový úkryt.
Na fotografiách sa objavuje aj bazén, ktorý pôsobí ako príjemný bonus, nie ako okázalý prvok, ktorý by mal zatieniť zvyšok záhrady. Je prirodzene začlenený do priestoru a spolu s pergolou, výsadbou a zeleňou vytvára dojem letného útočiska, kde si človek vie predstaviť tiché popoludnie bez chaosu a bez potreby niekam sa ponáhľať.
Zaujímavé je aj to, že Koleník si pri chalupe nevysadil hlavne úžitkové rastliny, ale okrasnú zeleň. Aj to o ňom veľa napovedá. Je zjavné, že v tomto priestore nehľadá výkon ani praktickosť za každú cenu. Hľadá pocit. Krásu. Pokoj. Atmosféru.
A možno práve preto jeho záhrada ľudí tak priťahuje.
V časoch, keď sa bývanie často mení na súťaž o najdrahší exteriér, najväčšiu pergolu alebo najdokonalejší instagramový kútik, pôsobí tento priestor dospelo a prirodzene. Namiesto efektu ponúka náladu. Namiesto hlučného luxusu tichú krásu. Namiesto pózy skutočný vzťah k miestu.
Zo záberov je navyše cítiť, že sem herec nechodí len „na ukážku“. Oddychuje tu, stará sa o záhradu, trávi čas pri ohni, pohybuje sa, vníma prírodu a zrejme tu nachádza presne to, čo pri hektickom živote potrebuje najviac.
Pokoj.
A práve preto sa pri pohľade na jeho chalupu a záhradu natíska jedna myšlienka. Niekedy o človeku nepovie najviac rozhovor ani verejné vystúpenie, ale miesto, ktoré si vytvorí pre seba. V Koleníkovom prípade je to priestor plný zelene, kameňa, vody, tieňa a ticha.
A ten o ňom prezrádza viac, než by mnohí čakali.
Je podľa vás takýto tichý zelený raj oveľa väčší luxus než jachty, večierky a okázalé vily, alebo by ste si pod vysnívaným únikom predstavovali úplne niečo iné?
Takéto miesto si pýta obdiv. Dajte vedieť, čo naň hovoríte.
