Príbeh najmladšej dcéry Martina Šmahela sprevádzajú od jej prvých dní okolnosti, ktoré zásadne ovplyvnili život celej rodiny. Emka prišla na svet výrazne pred termínom, nasledoval boj o jej život, vážna nehoda počas prevozu sanitkou a neskôr množstvo terapií a rehabilitácií. Dnes má sedem rokov a napriek zdravotným komplikáciám postupne napreduje.
Martin Šmahel sa stal Emkiným otcom v roku 2019. Namiesto pokojného začiatku s novorodencom však rodina čelila veľkej neistote. Dievčatko sa narodilo približne v šiestom mesiaci tehotenstva a pri pôrode vážilo iba 833 gramov. Okamžite preto potrebovalo intenzívnu lekársku starostlivosť.
Komplikácie pritom rodinu sprevádzali už počas tehotenstva. Po predčasnom pôrode bolo jasné, že pred Emkou aj jej rodičmi je dlhá cesta. Martin neskôr svoju dcérku predstavil verejnosti veľmi osobnými slovami. Sám seba označil za „kráľa“, ktorý má tri dcéry, a od začiatku dával najavo, aké výnimočné miesto má najmladšia z nich v jeho živote.
Ani po pôrode však neprišlo upokojenie. Maličkú Emku bolo potrebné previezť z Petržalky na špecializované pracovisko na bratislavských Kramároch. Počas tejto cesty sa sanitka, v ktorej sa dievčatko nachádzalo v inkubátore, stala účastníkom vážnej dopravnej nehody.
Do sanitky narazilo osobné vozidlo a zranenia utrpeli aj členovia zdravotníckeho personálu. Napriek tomu bola ich prioritou Emka. Dievčatko po nehode potrebovalo resuscitáciu a Martin neskôr verejne vyjadril vďaku ženám zo záchrannej služby, ktoré sa o jeho dcéru v tejto mimoriadne náročnej chvíli postarali.
Tým sa však cesta rodiny neskončila. Emka potrebovala pravidelné rehabilitácie, odborné terapie a intenzívnu každodennú starostlivosť. Jej blízki preto postupne prispôsobili rodinný režim tomu, aby dostávala čo najväčšiu podporu pri svojom vývoji.
Martin v minulosti otvorene hovoril o tom, že ich cieľom je čo najviac zmierňovať následky zdravotných komplikácií. Veľkou túžbou bolo pomôcť Emke postaviť sa na nohy, podporovať ju v komunikácii a postupne ju viesť k čo najväčšej možnej samostatnosti.
Za každým pokrokom sa pritom skrývalo množstvo práce. Šmahel opisoval obdobie, keď jeho dcérka absolvovala terapie aj dvakrát denne. Súčasťou programu boli strečing, mobilizácia, naťahovanie, masáže či cvičenia zamerané na pohyb končatín, kĺbov a chôdzu. K tomu pribúdali špecializované pobyty a ďalšie formy terapie.
Pre dieťa išlo o režim, ktorý sa výrazne líšil od bežného detstva. Rodina však pokračovala ďalej a každý posun vnímala ako dôležitý krok.
Martin pritom od začiatku nechcel, aby bola jeho dcéra definovaná iba zdravotným stavom. Už keď bola ešte maličká, písal o tom, koľko ho dokázala naučiť. Pri hmotnosti približne 1 200 gramov ju prirovnal k silnému leopardovi, ktorý prekonáva jednu prekážku za druhou a svojmu okoliu ukazuje obrovskú vôľu.
Práve tento pohľad na Emku zostáva dôležitou súčasťou jej príbehu aj po rokoch. Za číslami, diagnózou a hodinami strávenými na terapiách je predovšetkým sedemročné dievčatko, ktorého každý nový krok znamená pre rodinu veľa.
Od 833-gramového novorodenca až po dnešnú sedemročnú Emku je za rodinou dlhá cesta. To, čo iné deti zvládajú prirodzene, môže v jej prípade vyžadovať obrovské množstvo úsilia, pravidelného cvičenia a podpory. Práve preto majú aj pokroky, ktoré by niekomu mohli pripadať samozrejmé, pre jej najbližších úplne inú hodnotu.
Mali by podľa vás známi rodičia takto otvorene hovoriť o náročnej ceste svojich detí, ak tým môžu povzbudiť ďalšie rodiny v podobnej situácii, alebo by takéto príbehy mali zostať výlučne v súkromí? Dajte vedieť v komentároch.
