Herec Maroš Kramár má v Bratislave priestor, ktorý sa len ťažko porovnáva s obyčajným bytom. Za dverami historického domu v Starom Meste sa totiž ukrýva podkrovie plné dreva, kníh, nezvyčajných predmetov a spomienok. Už na prvý pohľad pripomína skôr starobylý salón než modernú domácnosť. A keď sa v ňom zhromaždia hostia, stane sa niečo, čo by v bežnej obývačke čakal málokto. Miestnosť sa totiž dokáže premeniť na skutočné divadlo!
Maroš Kramár patrí medzi najznámejších slovenských hercov a počas svojej kariéry si získal priazeň niekoľkých generácií divákov. Verejnosť ho pozná z televíznych obrazoviek, filmových projektov aj divadelných predstavení, no jeho vzťah k herectvu siaha oveľa hlbšie než iba k profesionálnym úspechom.
Umenie bolo súčasťou jeho života už od detstva. Jeho otec Ján Kramár bol hercom a starý otec Ján Klimo sa venoval herectvu aj réžii. Maroš tak vyrastal v prostredí, v ktorom divadlo nepredstavovalo nič vzdialené ani neznáme.
Pred publikom sa objavoval už ako chlapec. Neskôr študoval herectvo na konzervatóriu v Brne a postupne si budoval kariéru na viacerých významných scénach.
Pôsobil na javisku v Brne, následne v Divadle Andreja Bagara v Nitre a v rokoch 1985 až 2008 bol členom Činohry Slovenského národného divadla.
Divadlo sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou jeho života. A práve táto vášeň sa napokon premietla aj do spôsobu, akým si zariadil jeden zo svojich priestorov v Bratislave.
V pamiatkovo chránenom dome v Starom Meste sa nachádza podkrovný byt, ktorý vznikol podľa hercových predstáv v spolupráci s architektom. Kramár ho vytváral ešte v období, keď nemal vlastnú rodinu, a preto mohol pri jeho zariaďovaní naplno nasledovať svoje osobné predstavy o ideálnom bývaní.
Jednou z jeho hlavných požiadaviek bola otvorenosť priestoru. Herec totiž nemá rád malé miestnosti oddelené množstvom stien a dverí.
Pri rekonštrukcii sa preto rozhodol vytvoriť čo najvoľnejšie usporiadanie, ktoré umožňuje jednotlivým častiam interiéru prirodzene na seba nadväzovať.
Výsledkom je bývanie s neobvyklou atmosférou, v ktorom architektúra historického domu zohráva rovnako dôležitú úlohu ako samotné zariadenie.
Najväčšou zvláštnosťou podkrovia je veža vysoká približne dvanásť metrov. Tá je súčasťou obývacieho priestoru a vytvára výšku, akú by človek v klasickom mestskom byte zrejme nehľadal.
Práve v tomto prostredí vzniklo Divadlo vo veži, originálny priestor, v ktorom sa stretáva herecké umenie s atmosférou súkromnej návštevy.
Keď sú stoličky pripravené pre publikum, niekdajší obytný salón sa mení na miesto divadelných stretnutí. Návštevníci tak neprichádzajú do bežnej divadelnej sály, ale do interiéru, ktorý si zachováva osobný charakter.
Súčasťou zážitku je nielen predstavenie, ale aj prostredie plné kníh, starožitne pôsobiaceho nábytku a predmetov, ktoré pripomínajú rôzne obdobia a miesta.
Na fotografiách okamžite zaujmú masívne drevené trámy, ktoré vystupujú až do výšky strešnej konštrukcie. Spolu so šikmými stropmi a rozdielnymi úrovňami vytvárajú členitý interiér, v ktorom má každé zákutie vlastnú atmosféru.
Napriek otvorenej dispozícii nepôsobí priestor ako jedna veľká prázdna miestnosť. Práve nepravidelná architektúra prirodzene oddeľuje jednotlivé časti a vytvára menšie miesta na sedenie či oddych.
Pri jednom kresle vzniká útulný kút, inde sa pohľad otvára smerom k vysokej veži. Pod strešnými oknami sa zase nachádzajú časti interiéru, ktoré pôsobia pokojnejšie a intímnejšie.
Kramár sa pri zariaďovaní nesnažil vytvoriť dokonale jednotný moderný interiér. Jeho podkrovie spája viacero štýlov, ktoré by na prvý pohľad nemuseli patriť k sebe.
Rustikálny nábytok dopĺňajú kožené sedačky, orientálne pôsobiace koberce, kovové svietniky a pestré textílie. Jednotlivé predmety tak vytvárajú dojem priestoru, ktorý sa formoval postupne.
Výraznú úlohu zohrávajú tmavé odtiene dreva a kože. Nábytok má prevažne hlboké hnedé až takmer čierne tóny, ktoré kontrastujú so svetlými stenami.
Práve tie pomáhajú zachovať pocit vzdušnosti, hoci je v miestnosti množstvo zariadenia a dekorácií.
Na podlahe sa objavujú teplejšie medové odtiene dreva, zatiaľ čo koberce prinášajú vínové farebné akcenty. Celkový vzhľad dopĺňajú sivohnedé závesy a rôzne kovové detaily.
Zaujímavým prvkom sú aj okrúhle okná, ktoré pripomínajú lodné priezory. V kombinácii s drevenými konštrukciami dodávajú podkroviu atmosféru starého námorníckeho salónu.
Tento dojem ešte umocňujú predmety spojené s cestovaním. V interiéri možno vidieť model plachetnice, mapu sveta aj starý kufor.
Nechýbajú ani masky, figurálne dekorácie a ďalšie doplnky, ktorých presný pôvod zo samotných fotografií nemožno určiť. Spoločne však vytvárajú dojem priestoru plného príbehov.
Pozornosť priťahujú aj knižnice. Jedna z nich je vyrobená z tmavého dreva a má presklené dvierka, za ktorými sa nachádza množstvo kníh.
Na jej vrchnej časti sú uložené ďalšie dekorácie vrátane modelu lode, sošky a fotografie v rámiku.
Práve knihy a osobné predmety dodávajú miestnosti charakter, ktorý sa nedá vytvoriť iba nákupom nového nábytku.
Na ďalších záberoch sa objavuje červená pohovka umiestnená pri okne s farebnými sklami. V jej blízkosti sú police s knihami a na podlahe leží vzorovaný koberec.
Táto časť podkrovia pôsobí útulnejšie a ukazuje, ako sa v jednom byte môžu striedať výrazné spoločenské priestory s pokojnejšími zákutiami.
Kramárovo bývanie však ukrýva aj ďalšie neobyčajné detaily.
Už pri vstupe upúta pozornosť krb, ktorého okolie kombinuje bielo natreté tehlové murivo s tmavým rámovaním a kovovými prvkami v medenom odtieni.
Biely náter necháva vyniknúť štruktúru tehál, zatiaľ čo tmavé a medené detaily vytvárajú výrazný kontrast.
Kov sa pritom objavuje aj na ďalších miestach interiéru. Nájdeme ho na svietnikoch, úchytoch, kovaní či starších predmetoch, ktoré dotvárajú charakter priestoru.
Jedným z najzaujímavejších doplnkov je starý písací stroj položený na úzkom drevenom stolíku.
V jeho valci sa nachádza papier, takže celý predmet pôsobí, akoby ho niekto ešte pred chvíľou používal.
V domácnosti herca takýto detail prirodzene pripomína svet scenárov, dialógov a príbehov, hoci samotná fotografia neprezrádza, na čo konkrétne stroj slúžil.
Pozornosť si zaslúži aj stolík, na ktorom je umiestnený. Jeho povrch nesie viditeľné známky opotrebovania, zvyšky modrého náteru a na bočnej strane sa nachádza vyrezávaný zvierací motív.
Namiesto dokonale hladkého nového nábytku tak Kramárov interiér ponúka predmety s patinou, ktoré pôsobia, akoby mali za sebou vlastnú históriu.
Práve podobné detaily odlišujú toto podkrovie od mnohých moderných bytov, v ktorých prevládajú jednoduché línie a minimum dekorácií.
Herec dal prednosť osobitému zariadeniu, pohodliu a predmetom, ktoré vytvárajú atmosféru. Jeho pôvodný staromládenecký byt tak odráža slobodu zariadiť si priestor podľa vlastného vkusu.
Dnes však Maroš Kramár využíva aj iné bývanie. Jeho súčasný domov sa nachádza pri jazere Košariská v Rovinke.
Zatiaľ čo prostredie pri jazere ponúka kontakt s vodou a pokojnejšiu atmosféru, bratislavské podkrovie zostáva späté najmä s divadlom a spoločenskými stretnutiami.
Oba priestory tak predstavujú odlišné stránky jeho života.
Jedna je spojená s každodenným bývaním, druhá s herectvom, publikom a osobitým prostredím, ktoré vzniklo podľa jeho predstáv.
A práve spojenie súkromného salónu s divadelným priestorom robí z bratislavského podkrovia výnimočné miesto.
Návštevníci Divadla vo veži sa totiž neocitnú v anonymnej sále s bežným javiskom a radmi sedadiel. Obklopujú ich drevené trámy, knihy, kožené sedačky, koberce a predmety, ktoré sú súčasťou pôvodného charakteru interiéru.
Výška veže dodáva priestoru neobvyklý rozmer, zatiaľ čo menšie zákutia vytvárajú pocit blízkosti.
Takéto prostredie prirodzene mení aj spôsob, akým možno divadelné predstavenie vnímať. Namiesto veľkej vzdialenosti medzi javiskom a hľadiskom vzniká atmosféra osobnejšieho stretnutia.
Maroš Kramár tak dokázal prepojiť dve oblasti, ktoré sú preňho dôležité – vlastný vkus pri zariaďovaní interiéru a celoživotnú lásku k divadlu.
Jeho podkrovie nie je ukážkou bývania, v ktorom by každý kus nábytku musel dokonale ladiť s ostatnými. Skôr pripomína zbierku predmetov, spomienok a nápadov, ktoré spolu vytvárajú jedinečný celok.
A hoci niektorí ľudia uprednostňujú moderné, svetlé a minimalistické interiéry, iných môže práve takáto kombinácia starého dreva, kníh a výrazných doplnkov očariť.
Kramárov bratislavský priestor je dôkazom, že bývanie nemusí slúžiť iba na každodenný život. V jeho prípade sa z niekdajšieho súkromného podkrovia stalo aj miesto, kde sa stretávajú ľudia a vznikajú divadelné zážitky.
Páči sa vám takýto originálny interiér plný starožitne pôsobiacich predmetov a spomienok, alebo by ste dali prednosť modernému bytu bez množstva dekorácií? Napíšte nám svoj názor do komentárov.
