Na prvý pohľad obyčajná fotografia z minulosti, no pre Petru Sliacku znamená oveľa viac. Bývalá finalistka súťaže krásy sa rozhodla podeliť o veľmi osobnú spomienku, ktorá jej aj po rokoch pripomína jedno z najnáročnejších období života. Dnes sa môže tešiť zo svojich troch detí, no cesta k rodinnému šťastiu bola plná okamihov, na ktoré sa nezabúda. Najnovšie zverejnila záber, pri ktorom otvorene priznala, aké neisté boli kedysi prvé dni jej dcérky.
Petra Sliacka sa do povedomia verejnosti dostala v roku 2015, keď získala titul druhej vicemiss Slovensko. Hoci ju mnohí poznajú najmä vďaka jej pôsobeniu vo svete krásy, jej súkromný život priniesol aj skúsenosti, ktoré boli od lesku spoločenských udalostí poriadne vzdialené.
Jednou z najťažších chvíľ bola strata dcérky Amélie. Petra o ňu prišla tesne pred pôrodom a dievčatko sa narodilo bez známok života. Táto skúsenosť zostala súčasťou jej životného príbehu, no napriek nesmierne bolestivému obdobiu sa neskôr opäť dočkala materstva.
Dnes je mamou troch detí. Spolu s Tamarkou vyrastajú v rodine aj synovia Richard a Gabriel. Pri pohľade na ich spoločné chvíle by však mnohým ani nenapadlo, koľko obáv sprevádzalo niektoré z prvých dní po narodení detí.
Práve na takéto obdobie si Petra nedávno zaspomínala prostredníctvom sociálnej siete. Zverejnila fotografiu z nemocnice, na ktorej je zachytená pri svojej dcérke Tamarke ležiacej v inkubátore. Záber pripomína čas, keď rodičia namiesto bežných príprav a radostí spojených s novorodencom čakali na správy o tom, ako sa ich dievčatku darí.
Fotografiu sprevádzali slová, z ktorých bolo zrejmé, že spomienky sú pre ňu stále veľmi živé. Petra priznala, že práve toto obdobie roka ju v myšlienkach vracia do nemocnice a k udalostiam, ktoré prežívali s veľkou neistotou.
Kým iní rodičia premýšľajú nad prvými drobnosťami pre svoje bábätko, v ich rodine boli vtedy na prvom mieste úplne iné otázky. Zaujímalo ich predovšetkým to, či Tamarka všetko zvládne, kedy ju lekári začnú prebúdzať a či podávané lieky prinášajú očakávaný účinok.
Petra sa netajila ani tým, že správy od lekárov v tom čase neboli povzbudivé. Podľa jej slov im zdravotníci nedávali veľa dôvodov na optimizmus a upozorňovali ich na vážnosť situácie.
Pre mamu, ktorá už predtým zažila stratu dieťaťa, tak išlo o ďalšie mimoriadne náročné obdobie. Každý deň prinášal nové čakanie a otázky, na ktoré nebolo možné okamžite dostať odpoveď.
Dnes však fotografia z nemocnice dostáva celkom iný význam. Tamarka už dávno nie je maličkým bábätkom v inkubátore. Vyrástla z nej školáčka a Petra sa môže venovať úplne obyčajným rodičovským záležitostiam, ktoré kedysi pôsobili ako vzdialená predstava.
Práve tento rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou ju pri spomínaní dojme najviac.
V osobnom vyznaní pripomenula, že dnes už môžu doma riešiť také veci, ako sú náušničky alebo príprava oslavy. Pre mnohých rodičov ide o bežné maličkosti, no Petra ich vníma ako veľké šťastie. Dobre si totiž pamätá časy, keď sa všetka pozornosť sústreďovala na oveľa vážnejšie otázky.
Jej slová sprevádzali aj symboly srdiečok, ktorými vyjadrila svoje pocity. Nesnažila sa pritom predstaviť materstvo iba cez jeho príjemné stránky. Ukázala aj chvíle, o ktorých sa verejne nehovorí vždy ľahko.
Fotografia Tamarky z nemocnice tak nie je len spomienkou na prvé dni jej života. Je zároveň pripomienkou toho, akú dlhú cestu rodina odvtedy prešla. Z dievčatka, pri ktorom rodičia kedysi s obavami čakali na ďalší vývoj, je dnes veľká slečna, ktorá chodí do školy.
Petra pritom vo svojom príspevku neskrývala, že sa jej pri návrate k týmto udalostiam stále vracajú silné emócie. Hoci od náročných chvíľ uplynuli roky, ich význam sa pre ňu nezmenšil.
A práve v tom spočíva aj hlavné posolstvo jej osobnej spomienky. Veci, ktoré sa v každodennom rodinnom živote môžu zdať samozrejmé, majú pre niektorých rodičov oveľa hlbší význam. Oslava, výber náušničiek či obyčajný školský deň môžu pripomínať, ako veľmi sa život dokáže zmeniť.
Bývalá vicemiss tak ukázala časť svojho súkromia, ktorú si mnohí s jej menom doteraz nespájali. Za fotografiami spokojnej mamy troch detí sa skrýva príbeh veľkej straty, neistoty, ale aj radosti z toho, čo dnes jej rodina má.
Je však správne zverejňovať takéto citlivé momenty zo života vlastných detí, alebo by aj silné rodinné príbehy mali zostať v súkromí? Napíšte do komentárov, ako to vnímate vy.
