Autor Sveta
Námestie bolo vždy plné turistov, kaviarní a pouličných hudobníkov. Ale to ráno bol obvyklý mestský šum prerušený krikom. Najprv všetci videli jedného vtáka padať zhora. Potom niekoľko ďalších.
Evelyn túto návštevu dlho odkladala. Každý deň sa za to vinila – ale práca, syn, pochôdzky, nekonečné „nemám čas“ sa jej vždy zdali dôležitejšie. A predsa ju myšlienka
Marina sa zobudila skôr ako zvyčajne – bolo to vzácne, pokojné ráno, keď ju nikto neponáhľal, nevolal ani nevyžadoval jej pozornosť. Jej manžel bol na služobnej ceste, deti
V ten deň ľadový vietor zo severných hrebeňov rozohnal sivé mraky nad jazerom Torven. Voda tam nikdy úplne nezamrzla – prúd bol príliš zradný a hĺbka príliš tmavá.
Les sa začínal hneď za starými železničnými koľajami – miesto, kde aj vtáky spievali tichšie. V ten deň sa tam Lisa prechádzala sama, ako zvyčajne. Milovala zbieranie kameňov
Bol to úplne obyčajný deň v parku. Sedela som na lavičke a užívala si detský smiech, keď ku mne radostne pribehla moja dcéra a zakričala: „Mami, pozri! Je
Anna bola vždy zdravá. Zriedkakedy ochorela, viedla aktívny životný štýl a až do toho rána nič nepredznamenávalo problémy. Všetko sa to začalo obyčajnou slabosťou – závratmi, miernym tlakom
Každú sobotu chodila Margarita na cintorín. Odkedy pred dvadsiatimi rokmi stratila manžela, nevynechala ani jeden týždeň. Jeseň ustúpila zime, zima jari, ale rutina zostala: veniec, sviečka, krátka modlitba.
Fotografia odhaľuje nezvyčajný organizmus, ktorý sa tesne drží kmeňa stromu, presne tam, kde sa korene stretávajú so zemou. Pravdepodobne ide o hubu. Jej nepravidelný tvar a takmer voskový
Búrka náhle skončila, akoby niekto vypol oblohu. Nad starým cintorínom sa rozhostilo ticho. Vlhká zem sa leskla na slnku a z mokrých dosiek stúpala para. Vrabce lietali medzi