Autor Sveta

Bol horúci deň. Asfalt sa topil, vzduch sa triasol nad cestou a dokonca aj sirény sanitky zneli tlmenejšie ako zvyčajne. Posádka sa vracala po výjazde – bežná zmena,

V malej dedinke Greenwood bol život pokojný a zrozumiteľný: ráno kravy na pastvine, cez deň práca na poliach, večer čaj, rozhovory a vôňa čerstvého chleba. Tu každý vedel,

Deň začal ako zvyčajne. Klára ponáhľala sa po chodbe nemocnice s hromadou lekárskych dokumentov v rukách. Už tretia zmena po sebe, únava, vôňa antiseptika a kávy z automatu

Zimné vetry v tých stepiach boli nemilosrdné. Prichádzali nečakane – s chrapľavým vytiekaním, ostrým snehom a chladom, od ktorého praskali stromy. Vedľa cesty, medzi naklonenou stodolou a zamrznutými

Dovŕšila som 34 rokov. Malá rodinná večera, sviečky, domáci torta. Nečakala som drahé darčeky – chcela som len pozornosť. Pri stole sedeli: manžel Alex, jeho matka Margaret, náš

Santa Fe, Argentína – mesto, kde večery voňajú jazmínom, susedia sa zdravia menom a ticho sa zdá byť večným. Pre 46-ročnú Luhan Erolés nebolo raj niekde ďaleko —

Severná dedinka Lindvard stála na okraji lesa a nekonečného zamrznutého jazera. V zime tu všetko zamrzlo – vietor vyval nad zasneženou rovinou, strechy pokryli ľad a okná domov

Keď si spomínam na ten deň, stále mi trasú ruky. S synom sme išli na návštevu k mojej sestre, na 14. poschodie nového bytového komplexu. Bežný večer –

Anna žila v malom drevenom dome na okraji dediny. Toto leto bolo nesmierne horúce – vzduch stál nehybne, tráva zožltla a nad domami neustále krúžili mraky hmyzu. Ale

Celú noc nad kopcami zuril búrka. Vietor vyval, ako keby chcel strhnúť strechy, dážď bubnoval na okná a blesky osvetľovali oblohu takým svetlom, že stará farma sa triasla