Vždy som mala silnú alergiu. Prach, peľ, mačacie chlpy – všetko možné. Neustále kýcham. Myslela som si, že je to len nepríjemnosť.
Až do toho dňa, keď som kýchnutím v metre.
Žena naproti mne, ktorá listovala vo svojom telefóne a vôbec si ma nevšímala, zrazu zdvihla pohľad. Jej pohľad sa stretol s mojím. A potom sa usmiala. Nie – nielen usmiala. Ožiarila sa.
Keď som vystúpila na svojej zastávke, nasledovala ma. „Hej,“ povedala zadychčane. „Myslím… myslím, že ťa milujem.“
Nervózne som sa zasmial a odišiel. Divné. Desivé. Asi náhoda.
Ale na druhý deň sa to zopakovalo.
Kýchol som v obchode s potravinami. Muž, ktorý stál tri uličky odo mňa, zrazu odhodil svoj vozík, pribehol ku mne a chytil ma za ruku. „Si najkrajší človek, akého som kedy videl,“ zašepkal s rozšírenými očami v zúfalstve.
Do konca týždňa som to už nemohol ignorovať. Každé kýchnutie sprevádzalo to, že sa niekto – hocikto – beznádejne a šialene do mňa zamiloval.
Pokladník na čerpacej stanici. Poštár. Dopravný policajt.
A neboli zdržanliví. Sledovali ma, písali mi odkazy, nechávali mi kvety pred dverami. Jedna žena spievala hodiny pod mojím oknom, kým ju neodviedla polícia.
Situácia sa rýchlo stala nebezpečnou.
Kýchla som v banke. Pokladník preskočil pult, aby ma chytil za ruku. Inokedy som kýchnutá v zápche a muž zastavil svoje idúce auto uprostred cesty, len aby mi vyznala svoju lásku.
Prestala som vychádzať z domu.
Ale kýchnutie sa nedá kontrolovať. Jednej noci som kýchnutá pri sledovaní televízie. O desať minút mi zazvonil telefón a dostala som správu z neznámeho čísla: „Neviem prečo, ale nemôžem prestať na teba myslieť.“
Už to neboli len ľudia v mojom okolí.
Láska sa šírila ďalej. Na internete. Po celom meste. Našli ma cudzí ľudia. Ľudia rozložili stany pri mojom byte.
Skúsila som nosiť masku. Zadržať kýchanie. Ale zakaždým, keď mi to ušlo, nastal chaos.
Minulý týždeň som kýchnula trikrát za sebou. Do rána bolo na mojich dverách nalepených viac ako 200 milostných listov.
A potom sa to ešte zhoršilo.
Kýchla som raz – len raz – a na druhý deň sa na internete objavil nadpis: „Senátorka náhle odstupuje z funkcie a tvrdí, že sa zamilovala“.
Vtedy som pochopila, že to nie je náhoda. Nebola to len zhoda okolností. Moje kýchnutia nespôsobovali len zamilovanosť. Zmenili životy ľudí.
Teraz žijem v strachu z jari. Jedno kýchnutie môže vyvolať vzburu. Jeden záchvat alergie môže zničiť svetový poriadok.
Prestal som otvárať okná. Prestala som chodiť von. Pre istotu spím s nosom zakrytým vreckovkami.
Lebo ak znova kýchnem, neviem, koho zničím nabudúce.
A minulú noc som sa prebudil, lebo niekto stál v mojej obývačke.
Oči ako sklo. Úsmev príliš široký.
„Čakala som, kedy znova kýchnete,“ zašepkala.
