Niekedy jeden list dokáže zmeniť nielen osud človeka, ale celý život — aj keď patrí slonovi.
Všetko sa začalo v lete.
Desaťročný Kirill žil s mamou v malom prímorskom meste. Jeho obľúbené miesto bol starý zoologický park na okraji mesta. Návštevníkov bolo málo a klietky boli príliš úzke. Ale Kirill tam chodil každý deň — kvôli jednému zvieraťu.
Slonovi menom Radža.
Bol obrovský, ale smutný. Na krku mal hrdzavú reťaz, koža popraskaná a oči… ako u starého človeka, ktorý už nič dobré nečaká.
Kirill mu nosil jablká a potichu hovoril:
— Vydrž, kamarát. Niečo vymyslím.
Raz počul ošetrovateľov:
— Čoskoro ho uspia. Starý, nepotrebný…
Tieto slová ho zasiahli do srdca.
Večer si sadol k stolu a napísal list.
Nie zoologickej, ale novinám.
Napísal pravdu:
«Dobrý deň. V našej zoo žije slon Radža. Je starý, ale živý. Má smutné oči. Bolí ho to a čaká, že ho niekto zachráni. Prosím, pomôžte. Zaslúži si žiť.»
Mama si list prečítala a ticho povedala:
— Kirill, ty si naozajstný človek.
O týždeň neskôr vyšiel článok:
«Chlapec prosí o záchranu slona».
Ľudia začali písať, volať, posielať peniaze.
Dobrovoľníci zhromaždili fondy.
Niekto navrhol presťahovať Radžu do rezervácie pri Krasnodare, kde sa starajú o staré zvieratá.
Jedného rána sa Kirill zobudil na zvuk motora.
Na dvore stál veľký kamión s logom „Živý svet“.
Na boku stálo: „Preprava zvierat.“
Kirill bežal do zoo.
Pri bráne už boli ľudia, novinári, veterinári. Radžu pomaly vyvádzali z klietky. Bál sa, ale zrazu uvidel chlapca.
A prvýkrát zdvihol chobot a natiahol ho k nemu.
Chlapec pohladil drsnú kožu a zašepkal:
— Teraz si voľný.
Slon vydal tichý, hlboký zvuk — ako poďakovanie.
Všetci mlčali. Dokonca aj dospelí plakali.
O mesiac neskôr našiel Kirill v schránke obálku.
Vo vnútri bola fotografia: Radža stál uprostred zeleného poľa, vedľa tabuľa „Rezervácia Dobré Zeme“.
Na zadnej strane písal veterinár:
«Tvoj priateľ je zdravý. Rád sa kúpe a spí bez reťazí. Ďakujeme, Kirill.»
Každý rok dostáva chlapec pohľadnicu z rezervácie.
Na každej je Radža — v jazere, na poli alebo pozerá priamo do kamery.
A na každej rovnaký nápis:
«Pamätám si ťa.»
Keď sa dospelí vzdajú, deti stále veria, že jeden láskavý list môže zmeniť svet.
A niekedy je to pravda.
