…Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, ako vyzerali kuchyne našich starých mám a prastarých mám?
Ako miesili, varili a pripravovali bez robotov, valčekov a formičiek, bez všetkej tej modernej techniky, ktorá dnes robí varenie rýchlym, ale bezduchým?
Kedysi mala každá kuchyňa svoj rytmus, svoju vôňu, svoj zvuk — a svoje zvláštne predmety, ktoré pomáhali vytvárať nielen jedlo, ale aj domáce teplo. Jedným z týchto predmetov je tento zvláštny kovový disk v rukách starej mamy. S dierkami, ťažký, studený na dotyk, vyzerá záhadne a vyvoláva otázku: čo to vlastne je?
Na prvý pohľad — akoby veko z niečoho starého. Alebo možno forma na pečenie?
Ale nie!
To je formička na pirohy — áno, tá istá okrúhla kovová forma, bez ktorej si nemožno predstaviť sovietsku kuchyňu!
Čo je to za zázračný predmet?
Formička na pirohy je jednoduchý, ale geniálny vynález.
Vznikla už v polovici 20. storočia, aby uľahčila prácu gazdinám, ktoré robili pirohy nie po desiatkach, ale po stovkách — pretože pri jednom stole sa stretávali celé rodiny!
Ak predtým každá žena tvarovala pirohy ručne, po jednom, objavenie tejto formy bolo skutočnou spásou.
Stačilo vyvaľkať dva pláty cesta, položiť jeden na formu, do malých otvorov vložiť plnku, prikryť druhým plátom cesta — a prejsť valčekom.
A hotovo!
Tridsať rovnakých, úhľadných pirohov pripravených naraz. Bez zbytočnej námahy.
Ako to fungovalo?
Táto forma bola vyrobená z hliníka — pevného, ale ľahkého kovu, ktorý umožnil jej používanie celé desaťročia.
Forma mala šesťuholníkové otvory, do ktorých sa starostlivo vkladali porcie plnky.
Keď gazdiná prešla valčekom po vrchu, cesto sa pevne uzavrelo po okrajoch a hotové pirohy vypadli, jeden za druhým.
Mnohé ženy si pamätajú ten charakteristický zvuk — cvak! — keď forma udrela o stôl a desiatky malých pirohov sa vysypali na dosku.
Vôňa cesta, para, smiech detí, ktoré pomáhali „plniť dierky“ plnkou — to všetko bol skutočný rodinný rituál.
Prečo bola taká dôležitá?
Formička na pirohy nebola len kuchynský predmet — bola symbolom domácej pohody a spoločnej práce.
Bola to vec, ktorá spájala generácie.
Stará mama, mama, deti — všetci sa zišli pri jednom stole, rozsypali múku, pripravili plnku, tvarovali pirohy a rozprávali sa.
Žiadne telefóny, žiadny televízny hluk — len smiech, múka na lícach a vôňa cesta.
Formička robila proces jednoduchším a výsledok chutným a teplým ako samotné detstvo.
Zaujímavý fakt
Prvá sovietska formička na pirohy sa objavila približne v 60. rokoch.
Vyrábali ju v metalurgických závodoch a stála veľmi málo — asi jeden rubeľ.
Ale vydržala desaťročia!
Niektoré formy sú stále v kuchyniach a fungujú ako nové.
Postupom času sa objavili rôzne variácie — plastové, silikónové, dokonca automatické, ale práve tá stará hliníková sa považuje za pravú.
Spoznáte ju hneď podľa hmotnosti, podľa chladného kovu a podľa toho osobitého „sovietskeho“ vzhľadu, v ktorom je jednoduchosť, pevnosť a duša.
Prečo sme na ňu zabudli?
Dnes, keď sa dá všetko kúpiť hotové — od pirohov až po cesto — si len málokto spomenie na starú formu. Moderné gazdinky častejšie volia rýchlosť ako tradíciu. Ale na dedinách, u starých mám, stále žije. Stále lesklá, trochu poškrabaná, ale funkčná.
Dnes, v ére kuchynských gadgetov, sa táto forma stala predmetom nostalgie. Dá sa nájsť na blších trhoch, v múzeách domácnosti alebo u tých, ktorí si uchovávajú rodinné tradície. A ak sa vám raz takáto formička dostane do rúk — neponáhľajte sa ju vyhodiť.
Vezmite ju do rúk, pocíťte chlad hliníka, spomeňte si na vôňu múky a mäsa, na detský smiech a teplo kuchyne. A skúste si urobiť pirohy sami, tak ako to robili naše staré mamy.
Pochopíte, že chuť tých pirohov nebola len chuťou jedla — bola to chuť domova.
