Všetko sa stalo v roku 2018 na okraji malého mesta Chiang Mai na severe Thajska. Uprostred džungle a ryžových polí sa nachádzal rezervát „Golden Sanctuary“, kde žili slony zachránené z cirkusov a pred pytliakmi. Viedla ho 36-ročná bioložka Emily Carterová z Veľkej Británie, ktorá už osem rokov žila v Thajsku a zasvätila život ochrane zvierat.
Najbližšie si rozumela so slonom Kavi — obrovským africkým samcom s jemnými očami. Prežil utrpenie, stratu stáda i roky v reťaziach, no v rezerváte znovu začal veriť ľuďom.
Deň, ktorý sa začal obyčajne
Ráno bolo dusné a obloha zatiahnutá. Emily sprevádzala malú skupinu turistov — mladých rodičov s deťmi. Medzi nimi bol päťročný Oliver, syn austrálskeho páru. Zvedavý, veselý a neposedný. Keď uvidel Kaviho, očarený zastal.
— „Mami, on je skutočný?“
— „Je, ale nechoď príliš blízko,“ usmiala sa matka.
O pár minút neskôr sa spustil lejak. Turisti bežali pod prístrešok, no Oliver sa odtrhol a pošmykol sa po svahu priamo k rieke. Voda ho začala unášať.
Matka vykríkla, Emily bežala za ňou, ale vtedy sa ozval dunivý rev — Kavi.
Slon, ktorý pochopil
Kavi sa rozbehol. Preskočil plot, vbehol do rozbúrenej rieky a išiel proti prúdu. Vlny mu šľahali do bokov, ale neustúpil.
Dostal sa k Oliverovi, omotal ho chobotom, zdvihol nad vodu a opatrne priniesol späť na breh.
Chlapec dýchal. Matka sa rozplakala, otec objímal syna a Emily sa oprela o Kaviho bok.
Ohlas po celom svete
Príbeh obletel svet. BBC, CNN, japonské médiá — všetci o tom písali. Ľudia posielali dary rezervátu, fotografia Kaviho s Oliverom sa stala symbolom spojenia človeka a zvieraťa.
Emily neskôr povedala:
„Pracovala som so stovkami zvierat, ale iba Kavi rozumel bez slov — srdcom.“
