Keď sa Amanda Rose stala matkou, jej život sa zmenil na sled bezsenných nocí, dojčenských fliaš a uspávaniek.
Dom bol tichý, útulný a jediným zvukom v noci bol dych jej šesťmesačnej dcérky Lily.
Ale jedného rána si Amanda všimla niečo zvláštne.
Na koberci pri postieľke — malé stopy labiek.
Tiahli sa od dverí až k postieľke a mizli pod prebaľovacím stolíkom.
Najskôr si žena pomyslela, že sa do domu mohol dostať susedov kocúr.
Lenže na druhý deň sa stopy objavili znova — trochu posunuté, akoby niekto prišiel opäť.
Amanda sa rozhodla nainštalovať do detskej izby kameru.
V noci bolo všetko pokojné: Lily spala, svetlo nočnej lampy jemne žiarilo.
Ale nadránom, okolo tretej, kamera zachytila pohyb.
Z tieňa ticho vošiel… pes.
Amanda ho okamžite spoznala — bol to Max, rodinný miláčik, ktorý zomrel pred pol rokom.
Pristúpil k postieľke, opatrne položil hlavu na okraj, pozeral pár sekúnd a zmizol v tme.
Amanda si záznam púšťala znova a znova, neveriac vlastným očiam.
Tieň, pohyb, jemná silueta — všetko bolo až príliš skutočné.
A na koberci naozaj zostali odtlačky.
Od tej noci sa stopy už neobjavili.
Amanda hovorí, že po dlhom čase konečne spala pokojne:
„Myslím, že sa len chcel uistiť, že s bábätkom je všetko v poriadku.“
Teraz v ich dome visí Maxova fotografia nad postieľkou.
A zakaždým, keď sa Lily v spánku usmeje, Amanda zašepká:
„Ďakujem, že na ňu dávaš pozor, starý priateľ.“ 🐾
