Levinovo jazero, ukryté medzi ihličnatými lesmi neďaleko fínsko-ruskej hranice, sa vždy považovalo za čisté a tiché. Žiadne továrne, vojenské objekty ani turistické základne — len voda, hmla a občasní rybári.
Minulý august tam prišli traja priatelia: Daniel Meyer, Lucas Bennett a Erik Johansson. Daniel priniesol novinku — podvodnú kameru s gyrostabilizáciou a silným LED osvetlením.
Plán bol jednoduchý: spustiť ju do hĺbky a natočiť ryby pri dne. Slnko sa už dotýkalo línie lesa, keď kameru pripevnili na kovové lano a pomaly ju spúšťali. Najprv nič zvláštne. V zábere boli riasy, piesok, malé rybky.
Ale v hĺbke osemnástich metrov sa všetko zmenilo: voda bola čistejšia a kamera sa zrazu zachytila o niečo tvrdé. — Pozri… to nie je kameň, — ticho povedal Lucas. Na obrazovke sa objavilo niečo kovové.
Pod vrstvou bahna ležal valcovitý objekt, veľký asi ako malé auto. Po jeho povrchu viedli rebrované pláty, hrdzavé nity a na boku bolo vidieť emblém — tri ozubené kolieska v kruhu.
— Je to dron? Vojenské zariadenie? — prekvapene sa spýtal Erik.
— Ale tu nikdy nič také nebolo…
Kameru posunuli bližšie. A vtedy si všimli najzvláštnejšie: na tele mechanizmu boli malé sklenené „okienka“ alebo objektívy, nasmerované do rôznych strán.
Jedno z nich sa zablyslo v LED svetle — akoby sa pozeralo priamo do kamery. V tej chvíli sa niečo pohlo. Vedľa mechanizmu sa z bahna pomaly zdvihol tenký kovový prvok — buď anténa, alebo kĺbové rameno.
Zachvelo sa — a zastalo. — Funguje to… — zašepkal Daniel.
Kameru zdvihli o niečo vyššie, báli sa dotknúť objektu. Ale v hĺbke, za ním, kamera zachytila ešte jeden tmavý tvar — podobný plášťu alebo kapsule. Z nej do bahna viedol kábel.
Čo sa stalo ďalej? Záznam si uchovali a ukázali ho miestnemu historikovi — ten sebavedome povedal, že pri Levinovom jazere nikdy neboli vojenské ani priemyselné objekty; bývalému inžinierovi — ten spoznal emblém: pripomínal znak Petrohradského mechanického závodu z roku 1912. Ale nikto nechápal, ako by pred viac než sto rokmi mohol existovať podvodný mechanizmus so šošovkami, káblami a pohyblivými časťami.
O týždeň sa vrátili. A nenašli nič. Na dne — len vtlačený odtlačok v bahne a stopa, akoby niečo ťažké ťahali do väčšej hĺbky jazera. Mechanizmus zmizol. Záznam zostal.
Súbor levin_lake_0023.mp4. Daniel ho niekedy púšťa v noci. Zastaví tam, kde sa objavia „oči“ mechanizmu. A zakaždým vypne zvuk pred škrípaním, ktoré počuť sekundu pred koncom nahrávky.
Pretože nikto doteraz nevie: bolo to len opustené zariadenie… alebo niečo, čo stále funguje v hĺbke.
