Každé ráno prichádzal do toho istého domu – starého, olupujúceho sa, s oknami, ktoré sotva registrovali pohyb. Vždy to bol posledný byt na zozname doručenia. Tá istá žena si objednávala malé množstvo – chlieb, mlieko, pár jabĺk, niekedy čaj. A vždy ho vítala s úsmevom.
„Ďakujem, synu, že si si na mňa spomenul,“ povedala a podala mu úhľadne zložené bankovky.
Usmial sa späť:
„Och, nie, to je moja práca.“
Ale zakaždým si všimol, že akoby uprednostňovala rozhovor pred samotným doručením.
Dlho držala jeho tašku a pýtala sa ho, ako sa má, či má rodinu, či mu nie je zima na ceste.
A zakaždým mu zaželala:
„Dávaj na seba pozor, inak kto ma zajtra príde pozrieť?“
Pripísal to osamelosti, svojmu veku. Ale v určitom okamihu si uvedomil, že začal očakávať jej objednávky. Jedného dňa silno pršalo a takmer zrušil doručenie – bol unavený, mokrý a objednávka bola malá.
Ale aj tak išiel. Keď otvorila dvere, oči sa jej rozžiarili, akoby prišiel niekto blízky.
„Myslela som si, že neprídete,“ povedala. „A dala som si čaj… Máte ho radi s citrónom, však?“
Bol zmätený. Ako to vedela? Asi len uhádla.
Vošiel dnu. Izba bola úhľadná, ale prázdna – staré fotografie na stene, dve šálky na stole, druhá s úhľadnou prasklinou pozdĺž okraja.
„To je šálka môjho manžela,“ povedala, keď si všimla jeho pohľad. „Aj on bol kuriér. Ale už dlho neprichádzal.“
Počúval, neistý, čo má povedať. Hovorila o vojne, o deťoch, ktoré odišli, o vnúčatách, ktoré boli „vždy zaneprázdnené“. A potom dodala:
„Vieš… neočakávam, že budeš kupovať potraviny.“ Len… čakám, kým niekto príde.
Potom začal chodiť nielen s objednávkami. Niekedy sa len na chvíľu zastavil – priniesol koláče, čaj a porozprával sa. A raz, na Silvestra, sa objavil bez uniformy a tašky. Držal malú kyticu.
Starenka sa rozplakala.
„Koľko rokov už čakám na niekoho návštevu…“
Teraz stále pracuje ako kuriér, ale na svojom zozname adries vždy obsahuje jednu, ktorú si sám pridá – ten istý dom, kde býva žena, ktorá kedysi čakala na človeka, nie na doručenie.
A vždy, keď otvorí dvere, povie to isté:
„Doručenie s teplom. Zadarmo.“
