Ráno sa začalo celkom normálne: ticho, vlhká zem pod nohami, ľahká hmla nad záhonmi. Muž vyšiel do záhrady skontrolovať rastliny, ale po pár krokoch sa zrazu zastavil.
Priamo uprostred úhľadných radov ležali zvláštne tmavé kapsuly. Tri kusy. Podlhovasté, hrubé, ako koža, s tenkým „chvostíkom“ na konci. Vyzerali ako niečo medzi mumifikovaným ovocím a vysušeným kúskom šupky. Ale najstrašidelnejšie bolo, že jedna z týchto vecí sa mierne chvela.
Srdce mi kleslo. Nemohol to byť odpad ani koreň rastliny.
Muž sa naklonil a opatrne šťuchol do jednej kapsuly vetvičkou. Mierne sa kymácala, akoby v nej žilo niečo malé… alebo spiace.
Vôňa bola tiež zvláštna: vlhká, lesná, akoby niečo dlho ležalo pod zemou a zrazu bolo vykopané.
Prvá myšlienka bola: nejaké zvieracie vajcia. Druhá bol biologický odpad, ktorý niekto tajne odhodil. A ani jedna z možností situáciu nezmenšila.
Pre istotu muž odfotil fotografiu a poslal ju odborníkovi na prírodu, ktorého poznal. Odpoveď prišla takmer okamžite:
„Nedotýkaj sa toho. Počkaj. Hneď som tam.“
Tieto slová situáciu len viac znepokojili.
Po chvíli stál muž nad kapsulami a skúmal ich, akoby sa pozeral na niečo z učebnice entomológie z 19. storočia.
„Toto… by tu určite nemalo rásť,“ zamrmlal.
Opatrne zdvihol jednu z kapsúl aj s krabičkou. Bola tvrdá, nečakane ťažká a mierne teplá.
„Je to ootéka. Vajíčkový vak dravého hmyzu. A súdiac podľa veľkosti… nie jeden z našich.“
Mužovi sa urobilo zle.
„A vo vnútri… niečo živé?“
„Možno desiatky lariev.“ Veľmi nenásytné.
Špecialista zozbieral kokóny do nádoby.
„Musíme ich odviezť niekam, kde sa s nimi môžu vysporiadať. Ak ide o invázny druh, je najlepšie neriskovať.“
To mohol byť koniec. Ale večer muž opäť vyšiel do záhrady a všimol si niečo, z čoho zamrazilo.
Vedľa miesta, kde boli kapsuly, bola v zemi ďalšia priehlbina. Väčšia. Dokonalý oválny tvar. Akoby tam tiež niečo bolo… ale zmizlo.
Muž zavolal špecialistu. Špecialista sa okamžite zamračil a prikrčil sa k odtlačku.
„Táto značka… nevyzerá ako ootéka.“
„A čo potom?“
Špecialista dlho mlčal a potom ticho povedal:
„Naozaj dúfam, že to nie je to, čo si myslím.“
Muž cítil, ako mu po chrbte prebehol mráz.
A potom špecialista dodal úplne iným tónom: „Ak v noci budete počuť zvláštny šušťavý zvuk… za žiadnych okolností nevychádzajte do záhrady.“
