Keď som znova navštívil babičku s nádejou, že si dáme len čaj a pokecáme, netušil som, že budem svedkom najpodivnejšieho kulinárskeho činu môjho života.
Babička varila mäso – jednoduchý, bohatý vývar, taký, aký vždy robí perfektne. Pomáhal som krájať zeleninu, keď som si zrazu všimol, že do hrnca vkladá… obyčajný sklenený hrnček.
Doslova som stuhol.
„Babička, čo to robíš?“ vyhŕklo zo mňa.
Len sa usmiala a pokračovala v krájaní mrkvy, akoby to bol najbežnejší krok v recepte.
Keď sa mäso dusilo, sklo vo vnútri jemne hrkotalo bublinkami, akoby malo vlastný život. Sledoval som a snažil sa prísť na to: prečo? Na čo? Je to nový trend? Alebo starý „babičkin životný trik“, o ktorom som celý ten čas ani nepočul?
Odpoveď bola taká nečakaná, že som sa dvakrát spýtal, či si je istý muž, ktorý strávil život v kuchyni.
Ako sa ukázalo, pohár v hrnci je potrebný na reguláciu teploty a zabránenie peneniu mäsa po stenách hrnca.
Sklo sa zohrieva pomalšie ako kovový hrniec a v strede vytvára zónu s o niečo nižšou teplotou. To zabraňuje:
pretečeniu alebo vykypeniu vývaru;
mäso sa varí rovnomernejšie;
pena sa zhromažďuje na jednom mieste a ľahšie sa z nej zbiera pena;
vývar je čírejší a čistejší.
Ale to nie je všetko.
Moja stará mama mi povedala, že kedysi, keď boli rúry nerovnomerne vyhrievané, ženy dávali do hrnca pohár, aby „upokojili var“ – pohár rozložil teplo a zabránil príliš silnému varu tekutiny.
Počúvala som a chápala som: bez ohľadu na to, koľko kuchynských pomôcok si kúpime, jednoduché ľudové triky niekedy fungujú lepšie ako akákoľvek technológia.
Keď bol vývar hotový, stará mama vybrala pohár obyčajnými kliešťami – a bol úplne neporušený.
„Myslíš si, že som jediná, kto to robí?“ zasmiala sa. „To vedela každá gazdinka v našej dedine!“
A potom som si uvedomila, že som náhodou narazila na malý kúsok kulinárskej múdrosti, ktorý sa odovzdával z generácie na generáciu, ale na ktorý už mnohé zabudli.
