Špindlerov Mlyn pre ňu nebol len ďalšou zastávkou Svetového pohára. Pre Martinu Dubovskú mal tento víkend úplne iný rozmer. Domáce prostredie, tribúny plné známych tvárí a tlak, ktorý si uvedomovala od prvej jazdy. Sama priznala, že cítila obrovskú zodpovednosť – nielen voči sebe, ale aj voči rodine a ľuďom, ktorí jej prišli fandiť.
Na štarte ju hnala atmosféra, akú nezažíva každý týždeň. Hukot fanúšikov bolo počuť až zdola a práve ten ju vyburcoval k lepšiemu výkonu. Aj keď v druhom kole nesvietili zelené čísla, výsledné 21. miesto so štartovým číslom 45 brala ako malý osobný triumf. Najmä po sezóne, ktorú jej výrazne skomplikovali problémy s chrbtom.
Priznáva, že ešte pred rokom by takýto výsledok brala ako sklamanie. Dnes je však všetko inak. Po zdravotných peripetiách má každé body a každé dokončené preteky úplne inú váhu. Špindlerov Mlyn jej dodal sebavedomie a pocit, že aj napriek bolesti a obmedzeniam stále patrí medzi elitu.
Pozornosť však nepriťahovala len jazdami. Mnohí si všimli aj jej netradičnú prilbu. Nie je to dizajn pre efekt. Je to osobný symbol. Na prilbe má znázornených oboch rodičov, ktorí už nežijú. Najprv prišla tragická strata mamy, neskôr jej zomrel otec, ktorý bol zároveň jej trénerom a najväčšou oporou. Pred každým štartom sa prilby dotkne a v duchu ich berie so sebou na trať. Pre ňu to nie je povera, ale spôsob, ako ísť ďalej.
Aj napriek všetkému nestráca ambície. Sen o pódiu si stále nosí v hlave. Vie, že konkurencia je obrovská a že okrem formy treba aj dávku šťastia. No ak by tomu neverila, už by dávno nelyžovala.
Reč prišla aj na Petru Vlhovú. Martina potvrdila, že sa v Špindli tesne minuli, no jej avizovaný návrat do súťažného kolotoča vníma ako veľkú vec. Nielen pre slovenskú hviezdu, ale pre celý ženský slalom. Sama hovorí, že po zdravotných problémoch veľmi dobre chápe, čím si Vlhová prešla, a praje jej návrat v plnej sile.
Otvorene prehovorila aj o vzťahoch medzi lyžiarkami. Podľa nej nevládne medzi pretekárkami nepriateľstvo, ale skutočné kamarátstva sú skôr výnimkou. Väčšinou fungujú v rámci tímov. S niektorými súperkami si rozumie, občas spolu trénujú, prehodia pár slov. No spoločné kávy a blízke priateľstvá mimo svahov? Tie sú skôr raritou. Výnimkou je práve Petra Vlhová, s ktorou sa poznajú od detstva.
Olympiáda sa blíži a Martina má za sebou už tri štarty pod piatimi kruhmi. Na výkon z Pekingu by rada nadviazala, hoci vie, že tentoraz to bude ťažšie aj kvôli horšiemu štartovému číslu. Napriek tomu sľubuje boj až do cieľa. Pre Cortinu, pre seba a pre ľudí, ktorí v ňu veria.
