Smrť Moniky Jákliovej otriasla Slovenskom a namiesto pokoja priniesla ďalšie napätie. Tragická nehoda, ktorá sa odohrala v skorých ranných hodinách na ceste medzi Veľkým Mederom a Dolným Štálom, zanechala po sebe viac otázok než odpovedí. Mladá žena mala v osudnú noc prísť o život po náraze do stromov, pričom odborníci hovoria o extrémnej rýchlosti, ktorá mohla dosahovať až hranicu 180 kilometrov za hodinu.
Do verejného priestoru sa krátko nato dostali neoficiálne informácie o výsledkoch pitvy, ktoré naznačovali prítomnosť omamných látok v jej tele. Neskôr sa objavili aj správy o vysokom množstve alkoholu. Čo Moniku viedlo k tomu, že si v takomto stave sadla za volant, zatiaľ zostáva nezodpovedané.
Len krátko pred pohrebom sa k celej tragédii rozhodol prehovoriť jej bývalý partner a MMA zápasník Gábor Boráros, s ktorým má Monika trojročnú dcéru Zoru. Jeho slová boli tvrdé, emotívne a okamžite rozdelili verejnosť.
Boráros sa najskôr vyjadril k informáciám o údajnom zákaze priblíženia. Tvrdí, že o žiadnom súdnom rozhodnutí nikdy nevedel a že počas rokov po rozchode spolu normálne fungovali kvôli dieťaťu. Podľa jeho slov sa navštevovali, odovzdávali si dcéru a nič nenasvedčovalo tomu, že by existoval akýkoľvek oficiálny zákaz.
Následne sa dotkol správ, ktoré sa po Monikinej smrti objavili na verejnosti. Priznal, že v komunikácii padali ostré slová, no odmieta, že by ich niekedy pretavil do činov. Zdôraznil, že počas ich vzťahu Monike poskytol všetko, čo podľa neho potrebovala, a nikdy jej fyzicky neublížil.
Podľa Borárosa sa však po ich rozchode Monikin život začal uberať smerom, ktorému nerozumel. Tvrdí, že túžila po luxuse, peniazoch a mediálnej pozornosti a že práve tento nablýskaný svet ju mal postupne pohltiť. Jeho slová vyzneli trpko a plné výčitiek voči ľuďom, ktorí boli v jej blízkosti.
Najväčšie emócie však vyvolali vyjadrenia smerom k jej rodine. Boráros otvorene naznačil, že niektorí blízki mali vedieť o problémoch, ktoré Monika prežívala, no napriek tomu nezasiahli. Zároveň vyhlásil, že on sám má čisté svedomie a k celej veci sa už viac vyjadrovať neplánuje.
Pozornosť upriamil aj na Monikinho snúbenca, ktorý sa podľa neho stal ústrednou postavou mnohých nezodpovedaných otázok. Nechápal ani prítomnosť ochranky na pohrebe a naznačil, že práve tam by sa mali smerovať otázky o tom, čo sa v Monikinom živote dialo pred tragédiou.
Celý prípad tak aj po poslednej rozlúčke zostáva zahalený napätím, obvineniami a bolestivými slovami. Namiesto ticha po tragédii zaznievajú odkazy, ktoré budú ešte dlho rezonovať verejnosťou.
