Rozhodnutie, ktoré vybočuje z bežných rodičovských zvyklostí, no má jasný dôvod. Moderátorka Lenka Vavrinčíková otvorene prehovorila o tom, prečo jej štvorročná dcéra Olívia nenavštevuje škôlku – a jej slová zarezonovali silnejšie, než by sa mohlo zdať.
Dlhoročná tvár televízie Markíza prešla po narodení dcéry zásadnou životnou zmenou. Dieťa, na ktoré s partnerom čakali dlhé roky, obrátilo jej priority naruby. Kariéra ustúpila, tempo sa spomalilo a na prvé miesto sa dostala rodina. Olívia prišla na svet začiatkom roka 2022 a Lenka si materstvo prežívala naplno. Do práce sa vrátila až v roku 2025 a vedome si zvolila večerné spravodajstvo, aby mala cez deň čo najviac času pre dcéru.
Život bez klasického budíka sa u nej stal normou. Ráno ju neprebúdzajú alarmy, ale malé dievčatko, ktorého režim sa mení podľa obdobia. Raz vstávala ešte za tmy, dnes si vraj doprajú „luxusné“ rána okolo siedmej. A práve tu sa prirodzene otvorila otázka, ktorú si kladie veľa rodičov: prečo Olívia nie je v škôlke?
Lenka bez váhania priznala, že ide o vedomé a dlhodobé rozhodnutie. Vzniklo ešte skôr, než sa dcéra narodila. Keď sa po rokoch čakania konečne stali rodičmi, obaja si s partnerom povedali, že túto rolu už nič neprekoná. Všetko ostatné dali bokom a zamerali sa na spoločný čas, blízkosť a prítomnosť. A keď prišla na rad téma škôlky, zistili, že ich vnútorné nastavenie je úplne inde.
Rozhodli sa ísť cestou, ktorá nie je pre každého. Škôlku zatiaľ vynechali a uvažujú o domácom vzdelávaní. Nie z odporu voči systému, ale z presvedčenia, že v tomto období je pre Olíviu najdôležitejšie rodinné zázemie. Lenka hovorí otvorene, že vníma obrovskú hodnotu v tom, že dieťa je denne s rodičmi, nasáva ich správanie, slová aj emócie. Vidí, ako jej dcéra reaguje, ako prejavuje lásku, ako prirodzene rastie – a práve tieto momenty nechce prepásť.
Myšlienka, že by v takom citlivom veku odovzdala dcéru do rúk cudzích ľudí, jej jednoducho nie je blízka. Keďže jej pracovný režim to umožňuje, rozhodla sa byť pri Olívii čo najviac. Zdôrazňuje, že prvé roky života formujú človeka hlbšie, než si mnohí uvedomujú – nejde o vedomosti, ale o vzťah k sebe, k svetu a k druhým.
Zároveň odmieta predstavu, že domáce vzdelávanie znamená izoláciu. Podľa nej dnes fungujú skupiny, stretávania, spoločné aktivity a sociálny kontakt je prirodzenou súčasťou takéhoto života. Vidí v tom viac plusov než mínusov, hoci priznáva, že únava a ťažšie dni prichádzajú aj u nej.
Materstvo dnes považuje za svoju najdôležitejšiu úlohu. Nie idealizovanú, ale skutočnú. Prácu v spravodajstve si upravila tak, aby bola cez deň s dcérou, aj keď to znamená, že večer nie vždy stíha uspávací rituál. Napriek tomu je presvedčená, že práve tento čas jej raz nebude ľúto.
Lenka otvorene hovorí, že nechce prísť k bodu, keď si spätne povie, že mala byť viac prítomná. Teraz chce žiť naplno práve túto etapu – lebo detstvo netrvá večne a nič iné ho nenahradí.
