Na prestížnom mieste v pražských Střešoviciach, neďaleko známej vilovej štvrte Ořechovka, stojí dom, ktorý rozhodne nie je obyčajnou rodinnou vilou. Elegantná stavba pochádza ešte z roku 1929 a dnes v nej žije herečka Dagmar Havlová, vdova po bývalom českom prezidentovi Václavovi Havlovi.
Rezidencia je zaujímavá nielen menami ľudí, ktorí v nej žili. Sama osebe predstavuje hodnotnú ukážku prvorepublikovej architektúry a aj po takmer storočí dokáže zaujať vzhľadom, ktorý nepôsobí zastarano. Historický charakter sa tu po rekonštrukcii spojil s požiadavkami na pohodlné moderné bývanie.
Dagmar Havlová, za slobodna Veškrnová, pochádza z Brna a vyrastala v divadelníckom prostredí. Počas svojej hereckej kariéry vytvorila množstvo filmových, televíznych a divadelných postáv. Diváci si ju môžu pamätať napríklad z titulov Holky z porcelánu, Cirkus Humberto či Dědictví aneb Kurvahošigutntág.
Veľká životná zmena prišla v roku 1997, keď sa stala druhou manželkou Václava Havla. Popri úlohe prvej dámy sa zapájala do verejných a charitatívnych aktivít a založila nadáciu Vize 97. Práve od roku 1997 je jej domovom aj vila v Střešoviciach.
Samotný Václav Havel sa k tejto nehnuteľnosti dostal ešte o niekoľko rokov skôr. V roku 1993 ju kúpil spolu so svojou prvou manželkou Olgou Havlovou. Poloha neďaleko Pražského hradu bola pre vtedajšieho prezidenta praktická, no výnimočnosť domu spočívala aj v jeho architektonickej hodnote.
Vilu ešte pred druhou svetovou vojnou navrhol významný architekt Rudolf Eisler. Stavba sa radí medzi reprezentatívne príklady prvorepublikovej architektúry a nesie aj prvky art deco. Už jej exteriér ukazuje, že pri návrhu sa kládol dôraz na proporcie, eleganciu a detaily, ktoré nemali podliehať krátkodobým módnym trendom.
Po kúpe však dom nezostal bez zmien. Rezidencia prešla rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá mala historickému objektu priniesť komfort potrebný pre moderný život a zároveň rešpektovať jeho pôvodný charakter.
Na obnove sa podieľal architekt Petr Malinský. Mimoriadne zaujímavé meno sa objavilo aj pri riešení vnútorných priestorov. Interiéru sa venoval uznávaný český dizajnér Bořek Šípek, ktorého tvorba bola dlhé roky spojená aj s Pražským hradom a Václavom Havlom.
Výsledkom spojenia pôvodnej architektúry a rekonštrukcie je rezidencia, ktorá si zachovala noblesu medzivojnového obdobia, no nemusela zostať zakonzervovaná ako muzeálny exponát. Historická vila mohla ďalej slúžiť ako skutočný domov.
Jej charakter je dobre čitateľný už pri pohľade z ulice. Biela symetrická fasáda sa spája s červenou škridlovou strechou, drevenými okenicami a kamenným oplotením. Jednotlivé prvky spolu vytvárajú harmonický celok, ktorý si zachováva eleganciu aj desaťročia po svojom vzniku.
Čisté línie typické pre prvorepublikové vily dopĺňa dostatok prirodzeného svetla. Stavba preto nepôsobí ťažkopádne napriek svojmu veku a dodnes patrí medzi výrazné architektonické objekty tejto prestížnej časti Prahy.
Vila však nie je spojená iba s architektúrou. Jej múry sú zároveň súčasťou osobného príbehu rodiny Havlovcov. Václav Havel ju kúpil ešte počas manželstva s Olgou a neskôr sa stala spoločným domovom jeho a Dagmar Havlovej.
Po smrti Václava Havla zostala Dagmar vo vile bývať. Historická rezidencia tak naďalej zostáva súčasťou jej súkromného života. Zároveň sa venuje aktivitám spojeným s odkazom bývalého prezidenta a Nadáciou Dagmar a Václava Havlových.
Práve kombinácia známych obyvateľov, výnimočnej polohy a architektonickej minulosti robí z domu jednu z najznámejších súkromných víl v Prahe. Jej hodnota však nestojí iba na tom, kto za jej múrmi žil alebo stále žije.
Takmer storočná stavba ukazuje, že kvalitná architektúra môže prežiť celé generácie bez toho, aby stratila svoju tvár. Citlivá rekonštrukcia jej pritom umožnila prispôsobiť sa súčasnému životu bez toho, aby zmizol charakter obdobia, v ktorom vznikla.
A práve to môže ľudí rozdeliť: má mať pri historickom dome vždy prednosť zachovanie jeho pôvodného charakteru, aj keď moderné bývanie prináša úplne iné nároky? Dajte vedieť v komentároch, ako to vidíte vy.
