Vladimír Kobielsky patrí už roky medzi známe tváre slovenského herectva. Od roku 2003 pôsobí v Činohre Slovenského národného divadla a diváci si ho spájajú nielen s divadelnými doskami, ale aj s filmami a úspešnými televíznymi seriálmi. Objavil sa napríklad v Paneláku, Búrlivom víne, Oteckoch či Druhej šanci. Keď však odloží pracovné povinnosti, dôležitú úlohu v jeho živote zohráva rodinné zázemie a bývanie.
Vzťah k vidieckemu životu a záhrade pritom nie je v jeho prípade ničím novým. Už ako dieťa trávil prázdniny u starého otca na dedine. K tomuto obdobiu patrila veľká záhrada, zvieratá aj množstvo bežnej práce okolo domu. Práve takéto detské zážitky sa podpísali pod jeho blízky vzťah k zeleni a pokojnejšiemu životu mimo ruchu mesta.
Dnes však herec prirodzene rieši aj to, ako skĺbiť bývanie s pracovným a rodinným životom. S manželkou Alenou, ktorá je kostýmovou výtvarníčkou, vychovávajú tri deti. Pri jeho pracovnom programe tak majú spoločné chvíle ešte väčšiu hodnotu. Domov preňho nie je iba reprezentatívnym priestorom, ale predovšetkým miestom, kde môže po práci spomaliť, tráviť čas s najbližšími a stretávať sa s priateľmi.
Aj preto je zaujímavé porovnať záhradu pri jeho niekdajšom dome s tou, ktorá dnes obklopuje jeho vilu. Rozdiel je viditeľný na prvý pohľad. Kým v minulosti dominovala bujnosť, romantika a vidiecky charakter, súčasný priestor pôsobí omnoho čistejšie, modernejšie a praktickejšie.
Predchádzajúci dom, v ktorom Kobielsky žil s rodinou a ktorý je už predaný, obklopovala záhrada pripomínajúca anglický cottage štýl. Bola plná zelene a pôsobila dojmom, akoby jednotlivé rastliny dostali priestor rásť prirodzenejšie, bez prísneho usporiadania.
S modernou architektúrou domu sa tam miešali prvky anglického vidieka. Tehlové steny dopĺňali striebornolisté dreviny, výrazné metlinaté hortenzie a drevený záhradný domček schovaný medzi zeleňou. Do tejto romantickej kompozície vstupoval bazén s jednoduchými líniami, ktorý celému priestoru dodával modernejší prvok.
Práve typická „nedokonalosť“ bola jednou z hlavných čŕt pôvodnej záhrady. Namiesto strohých a presne ohraničených záhonov sa v nej prelínali kvety, trvalky, kríky a popínavé rastliny. Výsledkom bol bohatý priestor, ktorý pôsobil živo a miestami až nespútane, hoci jednotlivé prvky boli premyslené.
Dôležité miesto mali tiež prírodné materiály. Drevo, tehla, kameň, kovové detaily a záhradné doplnky vytvárali dojem priestoru s vlastnou históriou. Záhrada preto nepôsobila sterilne ani dokonale uhladene. Jej charakter stál práve na vrstvení zelene, rôznych materiáloch a vidieckom nádychu.
Pri súčasnej vile v Starom Meste však Kobielsky stavil na odlišný koncept. Namiesto bohatej cottage záhrady je dnes základom elegantná jednoduchosť. Dominantným prvkom je precízne udržiavaný anglický trávnik, ktorý vytvára čistú zelenú plochu okolo domu.
Trávnik dopĺňajú kríky, listnaté dreviny a mladšie ihličnany. Výrazné miesto medzi nimi majú borovice so sýtozelenými či striebristými korunami. Ako budú rásť, záhrade postupne pridajú výšku a zároveň vytvoria prirodzenejšiu zelenú kulisu okolo vily.
Veľkou zmenou však nie je iba samotný vzhľad. Pri údržbe trávnika herec využíva moderné technológie, vďaka ktorým nemusí venovať koseniu toľko vlastného času. Práve praktická stránka súčasnej záhrady ukazuje, ako sa môže predstava o ideálnom bývaní v priebehu rokov meniť.
Kým veľká a bujná záhrada môže byť nádherná, zároveň si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Jednoduchšie riešenie môže naopak priniesť viac voľného času na rodinu, priateľov a aktivity, ktorým sa chce majiteľ domu venovať.
Moderný charakter záhrady zodpovedá aj samotnej vile. Upravená trávnatá plocha, postupne rastúce dreviny a čisté línie mramorovej drte vytvárajú nenápadný rám okolo architektúry domu. Záhrada s vilou nesúťaží o pozornosť, ale skôr ju dopĺňa.
Súčasťou vonkajšieho priestoru je tiež betónová terasa so skladacími drevenými stoličkami. Aj tá pôsobí jednoducho a prakticky. Namiesto množstva dekorácií je zjavne postavená najmä na funkčnosti a možnosti pohodlne tráviť čas vonku s rodinou alebo návštevou.
Premena tak ukazuje dva úplne rozdielne prístupy k záhrade. Pôvodný priestor stavil na romantickú bujnosť, množstvo rastlín a vidiecky charakter, zatiaľ čo dnešná záhrada pri vile stojí na čistých líniách, anglickom trávniku, stromoch a jednoduchšej údržbe. V oboch prípadoch však zostala zachovaná zeleň ako dôležitá súčasť rodinného bývania.
A práve tu vzniká otázka, ktorá môže ľudí rozdeliť: je nádherná bujná záhrada naozaj hodná všetkých hodín starostlivosti, alebo je rozumnejšie mať jednoduchší priestor a ušetrený čas venovať rodine? Dajte vedieť v komentároch, ktorú možnosť by ste si vybrali.
