Herečka Zuzana Kocúriková strávila na divadelných doskách viac ako päť desaťročí, no jej najväčšia vášeň sa neskrýva iba za oponou. Na Záhorí má miesto, ktoré si celé roky budovala podľa vlastných predstáv. Starý gazdovský dom premenila na útulné útočisko a okolo neho vytvorila záhradu, ktorá svojou rozlohou pripomína menší park. Najväčšie prekvapenie však čaká až na jej hranici. Takúto zvláštnosť totiž nemá pri svojom dome hocikto!
Zuzana Kocúriková patrí medzi herecké osobnosti, ktoré si diváci pamätajú z množstva filmových, televíznych aj divadelných úloh. Súčasťou Činohry Slovenského národného divadla je už od roku 1971 a ani po desaťročiach úspešnej kariéry neprestáva pracovať. Na domovskej scéne účinkuje v siedmich inscenáciách a ďalšie štyri predstavenia obohacuje svojím hosťovaním.
Popri všetkých pracovných povinnostiach však potrebuje aj miesto, kde môže nechať divadelný svet za sebou. A práve také našla pred mnohými rokmi na Záhorí.
Jej chalupa nie je žiadnou modernou novostavbou, ktorú by si nechala zariadiť podľa najnovších trendov. Má vlastnú históriu, osobité čaro a množstvo spomienok. Navyše ju spája s milovaným manželom Petrom Mikulíkom, s ktorým na jej premene dlhé roky pracovala.
Príbeh tohto neobyčajného bývania sa začal ešte v časoch, keď bola Kocúriková mladou herečkou. Počas filmovania sa dostala na Záhorie a práve tam jej padol do oka starý vidiecky dom.
Nebol to žiadny luxusný objekt. Mal typický gánok, hospodárske budovy aj stodolu a niesol všetky znaky tradičného gazdovského bývania. Herečka však v nehnuteľnosti videla niečo, čo ju presvedčilo, že práve tu chce tráviť svoj voľný čas.
Rozhodnutie bolo natoľko silné, že si na kúpu vzala pôžičku. S odstupom rokov túto investíciu označila za jedno z dôležitých životných rozhodnutí.
Pôvodný dom mal približne osemdesiat rokov a jeho premena si vyžadovala množstvo práce. Kocúriková s manželom sa však nesnažili zmazať jeho minulosť. Práve naopak, rozhodli sa zachovať čo najviac z pôvodného vidieckeho charakteru.
Stavba s pôdorysom v tvare písmena L tak postupne získala novú podobu. Z niekdajšej maštale sa stala obytná miestnosť a staré hospodárske priestory dostali druhú šancu. Chalupa si pritom ponechala osobitosť, ktorú by v úplne novom dome hľadali len ťažko.
Kocúriková má navyše slabosť pre predmety s históriou. Už od detstva si vytvorila vzťah k starožitnému porcelánu, ktorý patrí medzi jej obľúbené veci. Aj tento detail prezrádza, že herečka dáva prednosť predmetom s príbehom pred neosobnou dokonalosťou.
Skutočný poklad jej záhoráckeho bývania sa však nachádza za stenami domu.
Pozemok má približne 38 árov, čo predstavuje úctyhodných 3 800 štvorcových metrov. A práve na tejto ploche sa Kocúriková rozhodla vytvoriť záhradu, ktorá bude odrážať jej vlastný vkus.
Namiesto toho, aby oslovila profesionálnych záhradných architektov, pustila sa do práce sama. Spoliehala sa na svoju predstavivosť, intuíciu a postupne získavané skúsenosti.
Nebola to však cesta bez sklamaní. Herečka nakupovala rastliny vo veľkom, skúšala rôzne druhy a sledovala, ktorým sa v miestnych podmienkach darí. Nie všetky pokusy vyšli podľa predstáv.
Sama priznala, že potrebovala približne desať rokov, kým skutočne pochopila vlastnosti pôdy a zistila, čo sa na jej pozemku dokáže úspešne uchytiť.
Výsledok však stojí za pozornosť. Zo záhrady postupne vznikol rozsiahly zelený priestor s množstvom stromov, kríkov, kvetinových záhonov a menších zákutí.
A čo je zaujímavé, celý pozemok nie je zariadený podľa jediného záhradníckeho štýlu.
Na niektorých miestach možno nájsť prvky pripomínajúce talianske Toskánsko, inde zas cítiť inšpiráciu tradičnými anglickými záhradami. Napriek tomu zostáva celé prostredie prirodzene späté so Záhorím.
Rastú tu cyprušteky, borovice, smreky aj brezy. Stromy a rastliny sú rozmiestnené tak, aby záhrada nepôsobila jednotvárne. Jednotlivé časti sa postupne odhaľujú pri prechádzke a ponúkajú rozdielne pohľady na okolitú zeleň.
Každé ročné obdobie pritom prináša vlastné čaro. Na jar sa menia farby kvetov, stromy sa zazelenajú a vzduch naplnia vône. Herečka si obľúbila najmä obdobie na konci jari.
„Koncom jari tu omamne voňajú agáty,“ opísala jeden z okamihov, ktoré má na svojom pozemku najradšej.
Za krásou záhrady sa však skrýva aj niečo oveľa osobnejšie.
Niektoré stromy totiž Kocúriková nevysádzala iba preto, že sa jej páčili. Spájajú sa s konkrétnymi udalosťami, ktoré ovplyvnili jej život.
Čierne borovice, smreky či brezy pribúdali napríklad v období, keď čakala dcéru, ale aj po smrti svojho otca. Z obyčajných stromov sa tak stali živé pripomienky významných rodinných okamihov.
Každý z nich má pre herečku vlastný význam. Záhrada preto nie je iba výsledkom dlhoročnej práce, ale aj miestom, kde sa uchovávajú spomienky na blízkych ľudí a dôležité životné obdobia.
Osobitné miesto v tomto príbehu má aj jej zosnulý manžel Peter Mikulík. Spoločne premenili starú nehnuteľnosť na domov, do ktorého sa herečka dodnes rada vracia. Po jeho odchode zostala chalupa aj pripomienkou rokov, ktoré tam prežili spolu.
Kocúriková pritom nikdy nevnímala záhradkárčenie iba ako povinnosť. Práca s rastlinami jej prináša radosť a pomáha jej oddýchnuť si od náročného pracovného programu.
Aj v roku 2024 hovorila o tom, ako veľmi má toto miesto rada. Pobyt na Záhorí pre ňu znamená pokoj, potešenie z prírody a možnosť venovať sa činnosti, ktorá jej dáva zmysel.
O jej vzťahu k minulosti svedčí aj ďalšia drobnosť. Dodnes má storočné kľúče od chalupy, ktoré pripomínajú dlhú históriu nehnuteľnosti.
A práve keď by sa mohlo zdať, že rozľahlá záhrada a starobylý dom už nemôžu ponúknuť nič nezvyčajnejšie, prichádza detail, ktorý robí toto miesto skutočne výnimočným.
Na hranici jej pozemku sa totiž nachádza malý kostolík.
Podľa staršieho opisu sa v ňom konajú nedeľné bohoslužby. Herečka tak má v bezprostrednej blízkosti svojho zeleného útočiska miesto, ktoré väčšina ľudí pozná skôr z dedinských námestí či historických zákutí.
Kocúriková spomínala, že keď sa z kostolíka ozýva spev a hudba, zvuky prenikajú až do jej záhrady. Pre herečku je to ďalší z dôvodov, prečo má toto prostredie takú rada.
Práve spojenie starého vidieckeho domu, rozľahlej zelene a neďalekého kostolíka vytvára prostredie, ktoré sa výrazne odlišuje od bývania, aké si ľudia zvyčajne spájajú so známymi televíznymi tvárami.
Nenájdete tu snahu o okázalý luxus ani dokonale zladený moderný interiér. Základom je história, príroda, osobný vkus a dlhoročná práca.
Herečka si počas života vytvorila množstvo nezabudnuteľných postáv, no na Záhorí vzniklo niečo, čo má pre ňu celkom inú hodnotu. Je to miesto, ktoré sa nedá jednoducho nahradiť novým domom či drahším zariadením.
A hoci jej profesionálny život stále patrí divadlu, za bránou chalupy sa môže venovať ďalšej zo svojich veľkých vášní. Tentoraz nevytvára postavy na javisku, ale vlastný svet prostredníctvom rastlín, stromov a drobných detailov.
Jej príbeh ukazuje, že vysnívané bývanie nemusí znamenať najdrahšiu nehnuteľnosť ani najmodernejšie vybavenie. Niekedy má oveľa väčšiu cenu dom, do ktorého človek vložil roky práce, vlastné predstavy a rodinné spomienky.
Je podľa vás takéto bývanie s históriou a obrovskou záhradou väčším luxusom než moderná vila za milióny, alebo by ste starý dom s množstvom práce okamžite vymenili za pohodlie novostavby? Dajte nám vedieť svoj názor v komentároch.
