Legendárny gitarista skupiny Elán Jano Baláž má na predaj nehnuteľnosť, ktorá rozhodne nevyzerá ako obyčajný rodinný dom. Jeho vila na bratislavskej Kolibe ponúka veľkorysé priestory, moderné zariadenie aj výhľady do zelene. Keď sa však pozriete na fotografie interiéru, jeden prvok vás pravdepodobne prekvapí viac než všetko ostatné. Namiesto klasického stropu tu totiž dominuje materiál, ktorý by mnohí v luxusnom bývaní vôbec nečakali.
Jano Baláž je pre slovenských hudobných fanúšikov neodmysliteľne spätý so skupinou Elán. Jeho charakteristická hra na gitare sprevádza piesne, ktoré poznajú celé generácie. Teraz však známy hudobník púta pozornosť aj mimo koncertných pódií.
Do ponuky nehnuteľností sa totiž dostala vila Jesenius, ktorá sa nachádza v jednej z vyhľadávaných bratislavských lokalít. Koliba je známa rezidenčným bývaním, blízkosťou prírody aj výhľadmi na okolie hlavného mesta.
Dom spojený s menom známeho gitaristu však nezaujme iba svojou adresou. Jeho interiér má osobitý charakter a na prvý pohľad je jasné, že pri zariaďovaní nedostali prednosť tradičné predstavy o luxuse.
Najvýraznejším prvkom je strop v hlavnej obytnej časti. Kým v mnohých drahých nehnuteľnostiach dominujú dokonale hladké povrchy, ozdobné podhľady alebo výrazné svietidlá, tu zostal priznaný betón.
A nie iba na malej ploche.
Betónový strop sa rozprestiera nad obývačkou aj jedálenskou časťou. Viditeľné sú na ňom spoje, prirodzené farebné rozdiely aj štruktúra materiálu. Práve tieto detaily vytvárajú industriálny vzhľad, ktorý sa výrazne odlišuje od klasicky zariadených víl.
Niekomu môže takýto dizajn pripadať moderný a odvážny, inému zasa príliš strohý. Jedno mu však nemožno uprieť. Celému priestoru dáva nezameniteľnú podobu.
Pri pohľade na fotografie sa pritom ponúka zaujímavé spojenie s osobnosťou samotného majiteľa. Baláž je známy svojou rockovou kariérou a interiér s výraznými, neuhladenými materiálmi môže pripomínať práve priamočiarosť tohto hudobného štýlu.
Hudobník, ktorý pochádza z Nitry, sa k svojej profesii dostával postupne. Jeho prvým nástrojom boli husle, až neskôr sa začal venovať gitare. Stál pri vzniku skupiny Modus a v roku 1980 sa pridal k Elánu, s ktorým sa jeho meno spája dodnes.
Počas života vystriedal aj viacero bratislavských adries. Vyrastal v oblasti Račianskeho mýta, býval v Dúbravke, Karlovej Vsi aj v centre mesta. Neskôr sa jeho domovom stala Koliba, kde sa nachádza aj vila, ktorá je teraz na predaj.
Hoci betón v interiéri okamžite pritiahne pozornosť, zvyšok zariadenia pôsobí podstatne teplejšie.
Architektúra totiž pracuje s kontrastom medzi chladnejšími sivými povrchmi a prírodným drevom. Práve drevené prvky a hnedé farebné odtiene pomáhajú vyvážiť výrazný strop.
V obývačke sa nachádza priestranná sedačka, ktorá vytvára hlavné miesto na oddych. Pred ňou stojí drevený konferenčný stolík so zásuvkami a preskleným detailom na vrchnej doske.
Zaujímavým kúskom je aj tmavé kreslo s vysokým operadlom, umiestnené pri okne. Jeho klasický tvar kontrastuje s modernými líniami ostatného nábytku.
Práve tento detail ukazuje, že zariadenie nemusí byť zložené výlučne z dizajnových kúskov rovnakého štýlu. Aj tradičnejšie kreslo môže v modernom priestore pôsobiť prirodzene.
V obývacej časti nechýba ani veľká televízna obrazovka. Celé zariadenie pritom pôsobí pomerne striedmo a jednotlivé kusy nábytku majú dostatok priestoru.
Na obývačku plynulo nadväzuje kuchyňa s jedálňou. Ide o otvorenú dennú zónu, v ktorej sa jednotlivé časti navzájom dopĺňajú.
Kuchynská linka má hladké sivohnedé povrchy, ktoré nepôsobia rušivo. Vďaka tomu zostáva pozornosť rozdelená medzi kuchyňu, jedálenský stôl a obývaciu časť.
Drevený stôl dopĺňajú stoličky s hnedým čalúnením. Ich farebnosť nadväzuje na ďalšie prvky zariadenia, čím vzniká jednotný vzhľad celého priestoru.
Kuchyňa má aj praktický polostrov, ktorý poskytuje ďalšiu pracovnú plochu. Zároveň sú pri ňom pripravené tri miesta na sedenie.
Takéto riešenie umožňuje využiť kuchyňu nielen na prípravu jedál, ale aj na rýchle raňajky či neformálne rozhovory. Väčší jedálenský stôl pritom zostáva samostatným miestom na spoločné stolovanie.
Veľkú úlohu v dome zohráva aj prirodzené svetlo.
Rozsiahle presklené plochy prepájajú interiér so záhradou a umožňujú pohľad na okolitú zeleň. Stromy, konáre a listy sa tak stávajú prirodzenou súčasťou výhľadu z obytných miestností.
Osobitnú pozornosť si zaslúži vodorovné okno pri schodisku. Jeho tmavý rám vytvára výrazný kontrast so svetlejšími stenami a pohľad na zeleň pôsobí takmer ako obraz.
Zaujímavý efekt vzniká aj večer, keď sa v dome rozsvieti.
Cez veľké okná možno zo záhrady vidieť viacero častí interiéru naraz. Osvetlená jedáleň, obývacia časť aj schodisko tak vytvárajú jeden súvislý pohľad na vnútorné usporiadanie domu.
A práve schodisko patrí medzi ďalšie architektonické prvky, ktoré na fotografiách vynikajú.
Drevené stupne majú teplý odtieň a ich línie zvýrazňujú malé svetlá zabudované do bielej steny. Po zotmení tak osvetlenie plní nielen praktickú, ale aj dekoratívnu funkciu.
Na ďalších záberoch možno vidieť aj čierne zalomené schody s výrazným geometrickým tvarom. V porovnaní s drevenými prvkami pôsobia kontrastne a dodávajú priestoru ďalší moderný detail.
Drevo sa opakuje aj na hornom podlaží, kde vytvára zvislú lamelovú zástenu pri presklenej časti.
Hoci sa v dome používa pomerne obmedzená kombinácia materiálov, ich rôzne spracovanie zabezpečuje, že jednotlivé miestnosti nepôsobia úplne rovnako.
Zaujímavé riešenie sa nachádza aj v kúpeľni.
Na prvý pohľad ide o striedmy priestor v sivých a bielych tónoch. Nad umývadlami sú však umiestnené zrkadlá, ktoré odrážajú okná na protiľahlej strane miestnosti.
Vďaka tomu sa v zrkadlách objavuje aj zeleň zo záhrady. Tento jednoduchý efekt opticky zväčšuje priestor a zároveň do kúpeľne prináša viac svetla.
Namiesto výrazných dekorácií tak miestnosť využíva výhľad do prírody. Jej vzhľad sa môže meniť spolu s denným svetlom a ročnými obdobiami.
Vila Jesenius tak predstavuje bývanie, v ktorom sa spája moderná architektúra, prírodné materiály a industriálne prvky.
Najväčšiu pozornosť však stále priťahuje betónový strop. Je to rozhodnutie, ktoré nemusí vyhovovať každému, no práve vďaka nemu má dom vlastný charakter.
Nehnuteľnosť spojená s Janom Balážom tak nie je zaujímavá iba tým, kto ju vlastní. Fotografie odhaľujú bývanie, ktoré sa v mnohom odlišuje od predstáv o klasickom luxuse.
A zatiaľ čo niektorí ľudia by si podobný interiér vedeli okamžite predstaviť ako svoj vysnívaný domov, iní by pravdepodobne začali práve výmenou najvýraznejšieho prvku.
Je podľa vás priznaný betónový strop odvážnym znakom moderného luxusu, alebo by ste takýto chladný dizajn vo vlastnom dome nikdy nechceli? Napíšte nám do komentárov, čo si o Balážovej vile myslíte.
