Vtipné príbehy

Dážď bičoval strechy, vietor trhal konáre, akoby chcel vyrvať dedinu aj s koreňmi. Noc bola taká čierna, že sa zdalo — samotná tma zostúpila na zem. V tom

Letisko bol preplnený a rušný ako vždy. Ľudia sa ponáhľali, kufre sa kotúľali po mramorovej podlahe, hlásenia oznamovali odlety a cez obrovské okná prúdilo jasné ranné slnko. Uprostred

Noc bola chladná a tichá.Starý priemyselný obvod Hamburgu už dávno zíval prázdnotou: továrne sa zatvorili, ľudia odišli a zostali len hrdzavé kontajnery, potkany a takí ako on —

Stalo sa to v malej dedinke neďaleko Innsbrucku, kde svahy padajú priamo do priepasti a popri okraji vedie úzka poľná cesta. Tam žila mladá mama — Anna Meier

Keď sa v starom dome na okraji Schwerinu začala mladému páru — Luise a Thomasovi — šíriť pleseň, nevedeli, čo robiť.Čističky vzduchu, špeciálne farby, ocot, chémia — nič

Na úsvite bol vzduch pri pobreží tichý a vlhký, akoby pred búrkou. Ale búrka neprišla — naopak, more mizlo. Voda sa rýchlo vzďaľovala od brehu, zanechávajúc mokrý piesok,

Deň bol teplý a jasný. Svadba sa konala v starom kaštieli za mestom — biele stĺpy, hudba, smiech, cinkanie pohárov.Fotograf Alex pracoval ako zvyčajne — obvyklý svadobný chaos,

Ten deň sa začal ako každý iný — dusno, ticho, s ťažkým vzduchom, z ktorého bolela hlava. Nad horizontom viseli sivé mraky a vtáky náhle zmĺkli. V dedine

Alexej sa vracal domov po bežnom dni. Taška cez plece, v hlave myšlienky o tom, čo navariť na večeru. Slnko sa už skláňalo k obzoru, dvor bol tichý,

Bol to dokonalý večer — sála vyzdobená svetielkami, sviečky sa odrážali v pohároch, hrala živá hudba. Nevesta v bielych šatách ako z rozprávky, ženích z nej nespúšťal oči.