Noc mala byť tichá a pokojná. Muž sa vracal domov po neskorej zmene – unavený, snívajúc len o sprche a posteli. Ale to, čo počul, keď prekročil prah svojho bytu, obrátilo jeho život naruby.
V byte svietilo tlmené svetlo. Manželka mala spať, veď zajtra mala vstávať skoro do práce. Manžel si vyzliekol topánky, snažiac sa nerobiť hluk, a už chcel prejsť do spálne. Ale v tom momente to počul.
Hlas. Cudzí. Mužský.
Zastavil sa, srdce mu zamrzlo. Hlas bol tichý, ale zreteľný, vychádzal zo spálne. Najprv si myslel, že je zapnutá televízia, ale zvuky boli príliš osobné – šepot, útržky viet, smiech. A medzi nimi – hlas jeho ženy, len iný, nežný, aký už dávno nepočul.
Muž sa priblížil k dverám spálne a zamrzol. Za nimi zjavne bol ešte niekto. Cudzí človek v jeho dome. V jeho posteli.
Otvoril dvere – a to, čo uvidel, bolo pre neho ranou, z ktorej sa nemohol spamätať. Manželka, vystrašená, s rozcuchanými vlasmi, a muž, ktorého nikdy predtým nevidel. Všetko bolo jasné bez slov.
Najprv bolo ticho, ťažké ako kameň. Potom sa začalo kričať. Žena sa snažila niečo vysvetliť, milenec zháňal oblečenie a manžel stál uprostred izby, neschopný uveriť, že sa to deje práve jemu.
Susedia neskôr rozprávali, že počuli hluk a nadávky. Niektorí tvrdili, že oboch vyhodil. Iní, že jednoducho vyšiel a zabuchol dvere. Ale všetci vedeli: táto rodina sa rozpadla za jednu noc.
Príbeh sa rýchlo rozšíril medzi známymi a kolegami. Niektorí odsudzovali ženu, iní podporovali muža, hovoriac: „Lepšie je poznať pravdu, ako žiť v ilúzii.“ Ale jedno bolo jasné: ten cudzí hlas, ktorý počul v noci, sa stal bodom, z ktorého už nebolo návratu.
Teraz muž priznáva: „Tá noc rozdelila môj život na „pred“ a „po“. Nikdy viac nebudem môcť veriť tak ako predtým.“
