S manželkou sme už dlho snívali o vlastnom dome. Mesto nás unavilo, a tak sme sa presťahovali na vidiek, do malej dedinky obklopenej lesmi. Ticho, čerstvý vzduch, priestranný dvor — zdalo sa to ideálne pre našu malú dcérku.
V jeden teplý deň som sedel na verande a Mary — naša trojročná dcérka — sa hrala na dvore s loptou. Pozeral som na ňu a myslel si, že život sa konečne upokojil.
Lenže pokoj sa skončil v jedinom okamihu.
Zrazu som počul šušťanie nad hlavou. Vetvy stromu pri plote sa pohli a niečo sa z nich odtrhlo. Obrovský had spadol s ťažkým buchnutím priamo vedľa mojej dcéry.
Mary vykríkla. Vyskočil som a rozbehol sa k nej. Had sa plazil po tráve, snažil sa uniknúť, ale bol príliš blízko. Srdce mi búchalo, uši mi hučali.
Chytil som lopatu, ktorá stála pri šope, a v poslednej chvíli som hada odrazil od dieťaťa. Manželka vybehla z domu, pevne držiac Mary v náručí.
Okamžite sme zavolali odchytovú službu. Kým sme čakali, nedokázal som prestať myslieť: ako je možné, že had padol priamo z nášho stromu do dvora?
Po dvadsiatich minútach prišli odborníci. Opatrne ho chytili. Obrovský pytón, s krásnym vzorom na koži, silný a klzký. Nikdy som si nemyslel, že takéto tvory môžu žiť u nás.
— Nie je miestny, — povedal jeden z mužov. — Niekto ho choval doma a vypustil.
Po chrbte mi prebehol mráz. Takže niekto z našich susedov mal pytóna a nezvládol ho. A tento tvor mohol zabiť moje dieťa.
Mysleli sme, že tým to končí, no o pár dní mi zavolali zo služby: „Máme niečo, čo by ste mali vedieť.“
Keď som prišiel, ukázali mi vrece, v ktorom hada držali. Na jeho šupinách boli zvláštne stopy. Odborník mi vysvetlil:
— Nedávno vyliezla z hniezda. A mala mláďatá.
Najprv som tomu nerozumel.
— Mláďatá? Kde?
Pozrel sa na mňa vážne.
— Našli sme prázdnu znášku vo vašom dvore. Pod koreňmi toho istého stromu.
Zamotalo sa mi v hlave. Celý ten čas tam had žil. Vybral si náš strom ako domov.
Prezreli sme celý dvor. Pod koreňmi bola jama s rozbitými škrupinami — ešte teplými.
Stál som tam a triasol sa. Keby spadol o pár dní neskôr, možno by ich nebola jedna, ale celé hniezdo.
Odvtedy každú noc kontrolujem dvor s baterkou. Mary sa hrá iba pod verandou. A viem: niekedy najstrašnejšie nie je to, čo vidíš, ale to, čo ešte zostáva skryté.
