Prsteň sa vrátil z mora: rybára zachránila čajka

Pavol bol z tých mužov, ktorí robia všetko dôkladne.
Rybolov pre neho nebol len hobby, ale takmer rituál: starý termos s kávou, drevená skrinka s návnadami, udica, ktorá prežila už tri dovolenky.
A prsteň na prste — jediná spomienka na manželku, ktorá zomrela pred dvoma rokmi.

Nikdy ho nezložil. Ani pri rybačke.
„Nech je so mnou,“ hovoril priateľom, keď si z neho uťahovali.

V ten deň bolo more pokojné. Pavol vyplával loďou o niečo ďalej ako zvyčajne. Vlny sa lenivo kolísali, slnko zapadalo za horizont a vo vzduchu bol cítiť pach soli a kávy.
Zamyslene sa díval na západ slnka a prešiel si rukou po prste…
Prsteň tam nebol.

Pavol strnul.
Hľadal ho celú noc. Svietil baterkou, potápal sa, prehľadával dno sieťkou.
Nič. More mu ho vzalo — navždy.

Domov sa vrátil zlomený.
Tá strata nebola len o veci — bola to posledná väzba na ženu, ktorú miloval.

Týždeň nevyšiel na vodu.
Každé ráno prichádzal na breh, pozeral na horizont a šepkal:
— Vráť mi ju… aspoň takto.

A po siedmich dňoch ho zavolalo samo more.
Pavol nastúpil na loď a odplával. Bez návnady, bez sietí. Len tak si sadnúť.
Vietor bol tichý, voda — hladká ako zrkadlo.

Zrazu nad hlavou začul krik — ostrý, prenikavý.
Čajka.
Krúžila nad ním, potom prudko klesla a udrela o bok lode, niečo upustila na sedadlo. Pavol sa zľakol, chcel ju odohnať, ale stuhol.

Na drevenej doske ležal jeho prsteň.
Mokrý, so soľou a pieskom, ale jeho.

Zdvihol pohľad — čajka sedela na prove a pozerala na neho.
Žiadny strach, žiadna nervozita. Len pohľad.
Potom rozprestrela krídla a odletela, miznúc v úsvite.

Pavol zovrel prsteň v dlani.
„To nie je možné…“ zašepkal, keď mu po dvoch rokoch po lícach znova stekali slzy.

Neskôr sa dozvedel od rybárov, že čajky často vyťahujú z vody lesklé predmety.
„Náhoda,“ povedal sused.
Ale Pavol vedel — nebola to náhoda.

Na druhý deň znovu vyplával na more.
Sadol si, nasadil si prsteň a prvýkrát sa usmial.
More bolo pokojné, jasné, tiché — akoby vedelo, že splatilo svoj dlh.

Teraz, keď mu čajka sadne na loď, vyberie kúsok chleba a povie:
— Ďakujem ti, priateľka. Ochraňuj ju tam, kde zapadá slnko.

Like this post? Please share to your friends: