Stalo sa to skoro ráno pri pobreží Novej Škócie. Miestni rybári, zvyknutí na ticho a pokojný rytmus mora, sa prvýkrát po mnohých rokoch zastavili, neveriac vlastným očiam.
More bolo pokojné. Žiadny vietor, žiadne vlny. Ale zrazu sa priamo v strede zálivu voda začala variť — akoby pod hladinou niekto zapol obrovský kotol. Vzduchové bubliny stúpali neuveriteľnou rýchlosťou a hladina búrila ako vo vulkanickom prameni.
— Tam je niečo živé, — zakričal jeden z rybárov, chytajúc ďalekohľad. — Ono sa to hýbe!
Po niekoľkých sekundách sa z vody objavilo niečo okrúhle, obrovské a zvláštne hladké. Slnečné lúče sa odrážali na jeho povrchu a vytvárali efekt, akoby sa v zálive otvorilo obrovské oko.
Rybári nechápali, čo vidia. Niektorí si mysleli, že ide o nový typ podvodného zariadenia. Iní — že je to časť starého plavidla alebo vedeckého vybavenia. Ale žiadna známa technológia nemala taký tvar.
Škvrna na vode rástla a čoskoro bolo jasné — nie je to bublina ani odpad. Povrch objektu bol hladký, polopriesvitný ako sklo, no pritom úplne neodrážal svetlo. Zdalo sa, že vo vnútri je pohyb.
Jeden zo svedkov všetko natočil na telefón. Na záberoch bolo vidieť: „oko“ akoby sledovalo lode, pomaly sa otáčajúc ako živý tvor. A potom — v jednej chvíli — sa hladina znova rozpenila a objekt zmizol, zanechajúc len teplú, jemne dymovú vodu.
Na druhý deň miesto uzavreli. Prišla armáda. Voda v zálive bola anomálne teplá a prístroje zaznamenali silné výkyvy magnetického poľa.
Keď sa novinári pokúsili položiť otázky, zástupcovia pobrežnej stráže odpovedali stručne:
„Žiadne hrozby. Ide o prírodný jav.“
Ale miestni rybári sú presvedčení — s prírodou to nemá nič spoločné.
Odvtedy každú noc niekto na horizonte vidí slabé modré svetlo. Zaznie presne na sekundu — a zmizne, akoby oceán stále žmurkal svojim obrovským okom.
