Autor Sveta

Stará mama dlho stála pri vitríne a zvierala malý papierový zoznam. Zrak jej zlyhával, nohy sa jej triasli, ale stále si pre istotu prečítala názvy. Boli to lieky,

Zberateľ strávil celý svoj život zbieraním vzácnych obrazov. Nie miliónov, nie múzejných majstrovských diel, ale diel málo známych umelcov, ktoré mali v sebe niečo výnimočné: svetlo, dych, dušu.

Noc bola tichá a teplá. Všetci v dome spali – rodičia, deti, dokonca aj mačka schúlená pri radiátore. Na chodbe svietila len malá nočná lampička a niekde za

Námestie bolo vždy plné turistov, kaviarní a pouličných hudobníkov. Ale to ráno bol obvyklý mestský šum prerušený krikom. Najprv všetci videli jedného vtáka padať zhora. Potom niekoľko ďalších.

Evelyn túto návštevu dlho odkladala. Každý deň sa za to vinila – ale práca, syn, pochôdzky, nekonečné „nemám čas“ sa jej vždy zdali dôležitejšie. A predsa ju myšlienka

Marina sa zobudila skôr ako zvyčajne – bolo to vzácne, pokojné ráno, keď ju nikto neponáhľal, nevolal ani nevyžadoval jej pozornosť. Jej manžel bol na služobnej ceste, deti

V ten deň ľadový vietor zo severných hrebeňov rozohnal sivé mraky nad jazerom Torven. Voda tam nikdy úplne nezamrzla – prúd bol príliš zradný a hĺbka príliš tmavá.

Les sa začínal hneď za starými železničnými koľajami – miesto, kde aj vtáky spievali tichšie. V ten deň sa tam Lisa prechádzala sama, ako zvyčajne. Milovala zbieranie kameňov

Bol to úplne obyčajný deň v parku. Sedela som na lavičke a užívala si detský smiech, keď ku mne radostne pribehla moja dcéra a zakričala: „Mami, pozri! Je

Anna bola vždy zdravá. Zriedkakedy ochorela, viedla aktívny životný štýl a až do toho rána nič nepredznamenávalo problémy. Všetko sa to začalo obyčajnou slabosťou – závratmi, miernym tlakom